12. TV MARKÍZA - TVNOVINY.sk 25.03.2010:

Advokátka Jana Martinková - Attorney-at-law (lawyer), der Rechtsanwalt - Advocatus Martinková s. r. o.
Justice , corruption and exclusion of judges on the ground of partiality

Justice, corruption and exclusion of judges on the ground of partiality were the topic of an interview with attorney Jana Martinková, managing director of Advocatus Martinková s.r.o.

1.    People's trust in justice is being extremely weakened these days, is there a reason for that?
•    Following the principles of a state of law, Charter of Fundamental Rights and Basic Freedoms (art. 36), European Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms (art. 6) and Constitution SR (art. 46), the judiciary is administered by independent and impartial courts. Judge, as a representative of the judicial power shall be by the execution of his authority independent, impartial, just, shall decide only based on the facts determined in accordance with the law and the legal regulations, that he shall interpret based on his belief and conscience.

2.    So what do you think about the objectiveness of courts within their decision making?
•    Often at least one party to a proceeding has a feeling, that the judge did not decide justly, "sides with" the opponent etc. and reasons that feeling with an eventual corruption. However, mostly a reason for such purely subjective feeling is an pursuit for convincing the court with their truth, without compromises. But the objective of the court is to decide based on the most objective possible grounds. Such endeavor of a court to achieve an "objective truth," as well as the choosing of means to achieve it is not always perceived right by the parties to proceedings.

3.    So you're saying that the courts are not corrupted, but only "not understood" ?
•    All I said was, that the dissatisfaction with decision making of courts is in most cases not caused by the personal interest of the judge in outcome of the dispute, but by the incapability or unwillingness of a party to the dispute to see the given contested issue also from a different point of view; and thereby I don't mean only the point of view of the opponent.

4.    This also applies to the attorneys, or only to their clients?
•    Of course, the aim of attorney is to, by using all the means permissible by the law, to uphold solely the interest of their client. But the ability of attorney to see the issue as an unbiased person from a different perspective is an advantage in the sense, that it is easier then to asses the approach of the opponent and to prepare for it more efficiently.

5.    In your opinion, is it harder to be an attorney or a judge?
•    An attorney has a direct link to the client, therefore also when he does his best to enforce his rights but is not successful in the dispute, he is "first on shot" in regard to the responsibility for the outcome of proceedings. Comforting is, that this also applies the other way around. The contribution of attorney is considerable, but the judge makes the ultimate decision. Frankly, I really don't envy the judges the pressure, under which they presently work. The time has come, when many think that everything can be bough and everything is for sale, including justice. The judges of District courts probably feel this the most, as the path to justice usually starts there. The judges of County courts might have it a little easier, as they decide in senates. Either way, it takes a great deal of doing to keep their honor.

6.    It often happens, mostly in connection with various big disputes, that the term "objection of partiality against a judge" occurs. What does this term mean?
•    Following the provisions of S. 15a of the Civil Procedural Order (CPO), the parties to a dispute have a right to exercise an objection of partiality against a judge, who shall carry out the proceedings and rule, in case that taking into account the relation of judge to the subject, the parties, or their representatives, there can be doubts regarding his impartiality. However, there must be an objective fact, i.e. a family, collegial or friendly relation of two persons, as well as a certain subjective issue that might influence the decision making of one of these persons. The appraisal of the subjective side can not be an outcome of examining the causal relations, but shall be an outcome of appraisal of other objectively recognizable facts.

7.    So what does it mean, that a judge has a "relation to the subject or the parties" ?
-    We can speak of a relation of judge to the subject or the parties, when the judge has a direct or indirect interest in the outcome of proceedings, or if there is a certain personal relation to the parties or their representatives – close, family, collegial, friendly, hostile, dependent . . . or if he has in advance such knowledge, that could have an influence on his impartial decision making.

8.    In the media-covered proceedings, especially at the Specialized court, the public perceives the objections raised against the partiality of judges as a deliberate obstruction from the side of the defendants, or their attorneys, respectively.
•    Truth is, that sometimes this institute is abused to gain time in proceedings (not limited to criminal proceedings). If the raised objection fulfills the criteria provided for by the law and contains also some actual and relevant reasons, the court must proceed with it, regardless of it being obvious to many to be an artificial "stretching" of the proceedings. Every right can be abused, it's always just a question of approach.

9.    Are there also some other means of prolonging the proceedings?
•    There's really many of these. Starting with changes of legal representatives, working incapability, colliding of the dates of meetings, proposing of senseless irrelevant evidence, interrogation of countless witnesses, mutual initiating of criminal proceedings etc; ending with dissolving the basic proceedings into more partial, dealing with prejudicial questions. I personally encounter such "gaining of time" when there is lack of relevant evidence and legal argumentation, and when there is endeavor to postpone the effects of the ruling. This also contributes to the overload of judiciary.

10.    How should one contest the partiality of judge, in order for the objection to be accepted?
•    Following the provision of S. 14 ss. 1 of the Civil Procedural Order, the judges are excluded from the proceedings and ruling in the case, if taking into account their relation to the subject, the parties or their representatives, there can be doubts regarding his impartiality. In regard to the formal point of view we can say, that a petition for exclusion of a judge can be raised orally into deed directly at the proceedings, or addressed to the respective court in writing. The petition must by filed, respectively the objection must be raised at the first proceedings led by the concerned judge at the latest, or until 15 days after when the petitioner could have become familiar with the reason for which the judge should be excluded. The petition, or objection, respectively must contain against whom it is aimed, reason for which the judge should be excluded and the time when the petitioner became familiar with the reason for which the judge should be excluded. In case that the petition would not fulfill the statutory requirements, or it would be objecting repeatedly the partiality for a reason upon which a superior court has already ruled, the court will not take it into account and will not subject the issue to a superior court. A petition for exclusion of judge is free of charge.

11.    Is there anything a party can not contest with an objection of partiality?
•    Circumstances consisting in the approach of the judge in the respective proceedings can not serve as ground for exclusion of the judge. By these are meant the procedural acts of the court including its decisions, that regulate the running of the proceedings and have preparatory character, in a larger scheme also its decision making in the subject matter can be concerned. The lay public usually does not realize this restriction. Thereby the number of reasons for exclusion of judges is significantly narrowed.

12.    So what facts should a petition for exclusion of judge, or an objection of partiality be reasoned by?
•    First reason, as mentioned, are the doubts regarding the impartiality of the judge, for his relation to the subject matter, the parties, or their representatives. Hereby it is only necessary to prove the existence of actual facts leading to doubts regarding impartiality, the partiality of the judge itself does not need to be proven.
•    Second reason for exclusion of a judge is that this judge has already been deliberating in this matter at a lower court (e.g. District, or County court), and subsequently he deliberated or co-deliberated at a court of higher instance (e.g. County court or the Supreme court). This naturally also applies the other way around.
•    Following the case law of the European Court of Human Rights, the objective impartiality of judge is presumed, i.e. he is deemed impartial, until proven otherwise.

13.    Can also impartiality of other persons be contested this way?
•    According to the provisions of S. 17 CPO, also a minutes clerk or other employee of the court, expert, interpreter and notary public acting as judicial commissioner in inheritance proceedings, can be excluded the same way. The Execution Order (S. 30) also allows for exclusion of executor.

14.    What follows, if a impartiality objection is accepted?
•    After exclusion of judge or senate, the chairman of the court returns the case to the registry, to be according to the applicable rules assigned to another judge or senate.
Spravodlivosť, korupcia a vylúčenie sudcov pre zaujatosť

Spravodlivosť, korupcia a vylúčenie sudcov pre zaujatosť boli témou rozhovoru s advokátkou Janou Martinkovou, konateľkou Advocatus Martinková s.r.o.

1.    V poslednom čase sa extrémne oslabuje dôvera občanov v spravodlivosť, je to opodstatnené?
•    Vychádzajúc z princípov právneho štátu, Listiny základných práv a slobôd (čl. 36), Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6) a Ústavy SR (čl. 46) súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Sudca ako predstaviteľ súdnej moci má byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, nestranný, spravodlivý, má rozhodovať len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom a právnymi predpismi, ktoré má vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

2.    Čo si teda myslíte o objektívnosti súdov pri ich rozhodovaní?
•    Často má minimálne jedna strana v konaní pocit, že sudca nekoná spravodlivo, "nadŕža" protistrane a pod. a odôvodňuje si to prípadnou korupciou. Prevažne však za takýmto čisto subjektívnym pocitom stojí snaha účastníka presvedčiť súd o svojej pravde, bez kompromisov. Úlohou súdu však je rozhodnúť spor na podklade, čo možno najobjektívnejších záverov. Takáto snaha súdu o "objektívnu pravdu" ako aj voľba prostriedkov na jej priblíženie, nemusí byť vždy správne vnímaná procesnými stranami.

3.    Tvrdíte teda, že súdy nie sú skorumpované, len "nepochopené" ?
•    Len som povedala, že za nespokojnosťou s rozhodnutím súdu vo väčšine prípadov nie je osobná zainteresovanosť sudcu na výsledku sporu, ale neschopnosť alebo neochota účastníka vidieť danú spornú vec aj z iného uhla pohľadu, a to nemám namysli výlučne názor protistrany.

4.    Platí to aj pre advokátov, alebo len pre ich klientov?
•    Samozrejme úlohou advokáta je čo najefektívnejšie, s využitím všetkých zákonom prípustným prostriedkov presadzovať výlučne záujem klienta. Avšak schopnosť advokáta ako nezainteresovanej osoby posúdiť vec aj z inej, nie čisto subjektívnej stránky, je prínosná v tom, že je potom jednoduchšie odhadnúť postup protistrany a efektívne sa na naň pripraviť.

5.    Je podľa Vás náročnejšie byť advokátom alebo sudcom?
•    Advokát má priamu väzbu s klientom, preto aj keď urobí na presadenie jeho práv maximum, no v spore nie je úspešný, je "prvý na rane", čo sa týka zodpovednosti za výsledok sporu. Potešujúce však je, že to platí aj naopak. Prínos advokáta je citeľný, ale rozhodujúci je sudca. Úprimne, vôbec nezávidím sudcom tlak, pod ktorým v súčasnosti pracujú. Prišla doba, keď si mnohí myslia, že všetko sa dá kúpiť a všetko je na predaj, vrátane spravodlivosti. Najsilnejšie to asi pociťujú sudcovia okresných súdov, kde sa väčšinou cesta za spravodlivosťou začína. O niečo jednoduchšie by to mohli mať sudcovia Krajských súdov, ktorý rozhodujú v senátoch. Každopádne, zachovať si česť ich iste stojí nemalé úsilie.

6.    Často sa hlavne v súvislosti s rôznymi veľkými súdnymi kauzami objavuje pojem  "námietka zaujatosti voči sudcovi," čo sa za týmto pojmom skrýva?
•    V zmysle ustanovení §15a OSP majú účastníci konania právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť v prípade, že so zreteľom na pomer sudcu k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich zaujatosti. Avšak na preukázanie zaujatosti súdu musí existovať jednak určitá objektívna skutočnosť, napr. príbuzenský, či kolegiálny, priateľský vzťah dvoch osôb ako aj určitá subjektívna skutočnosť, ktorá môže ovplyvniť rozhodovanie jednej z týchto osôb. Posúdenie subjektívnej stránky však nemôže byť výsledkom skúmania kauzálnych vzťahov, ale výsledkom posúdenia iných objektívne poznateľných javov.

7.    Čo teda znamená, že sudca má "pomer k veci alebo účastníkom" ?
-    O pomere sudcu k veci alebo k účastníkom alebo ich zástupcom môžeme hovoriť vtedy, ak má sudca priamy alebo nepriamy záujem na výsledku konania alebo existuje medzi sudcom a účastníkmi, či ich zástupcami určitý osobný vzťah – blízky, rodinný, kolegiálny, priateľský, nepriateľský, závislý...alebo má vopred o veci také poznatky o veci, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nestranné rozhodovanie.

8.    V mediálnych kauzách, hlavne na špecializovanom súde, verejnosť vníma námietky zaujatosti sudcu ako účelovú obštrukciu zo strany obžalovaných, resp. ich advokátov.
•    Je pravdou, že sa tento inštitút niekedy zneužíva na získanie času v súdnom konaní (nielen v trestnom). Pokiaľ vznesená námietka spĺňa zákonné náležitosti a obsahuje konkrétne  relevantné dôvody, súd sa ňou musí zaoberať, aj keď je mnohým jasné, že sa jedná len o umelé "naťahovanie" sporu. Každé právo je zneužiteľné, vždy ide len o otázku prístupu.

9.    Používajú sa aj iné spôsoby na naťahovanie sporov?
•    Tých je skutočne nespočetne. Počínajúc zmenami právnych zástupcov, práceneschopnosťou, kolidovaním termínov pojednávaní, navrhovaním vykonania nezmyslených irelevantných dôkazov, výsluchov nespočetných svedkov, vzájomným podávaním trestných oznámení atď., až po rozloženie základného sporu na viacero čiastkových, preň riešiacich prejudiciálne otázky. Osobne sa stretávam s takýmto "získavaním času" najčastejšie pri nedostatku relevantných dôkazových a právnych argumentov a v snahe odložiť následky súdneho rozhodnutia. Aj to prispieva k preťaženosti justície.

10.    Ako treba zaujatosť sudcu namietať, aby bola námietka uznaná?
•    V zmysle ustanovenia §14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Vo vzťahu k formálnej stránke možno povedať, že návrh na vylúčenie sudcu môže byť podaný ústne do zápisnice priamo na pojednávaní alebo písomne adresovaný  dotknutému súdu. Návrh musí byť podaný, resp. námietka vznesená najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol navrhovateľ dozvedieť o dôvode, pre ktorý má byť sudca vylúčený. V návrhu, resp. v námietke musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. V prípade, že návrh nebude spĺňať predpísané náležitosti alebo sa bude opakovane namietať zaujatosť z toho istého dôvodu, o ktorej už nadriadený súd rozhodol, súd naň neprihliadne a vec nepredloží nadriadenému súdu. Návrh na vylúčenie sudcu sa nespoplatňuje.

11.    Existuje niečo, čo nemôže účastník napadnúť námietkou zaujatosti?
•    Ako dôvod na vylúčenie sudcu nemôžu slúžiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Myslia sa tým procesné úkony súdu vrátane jeho rozhodnutí, ktoré upravujú vedenie konania a majú prípravný charakter, v širšom kontexte môže ísť aj o jeho rozhodovanie vo veci samej. Toto obmedzenie si laická verejnosť väčšinou neuvedomuje. Tým sa okruh dôvodov na vylúčenie sudcu značne zužuje.

12.    Akými skutočnosťami treba teda návrh na vylúčenie sudcu, resp. námietku zaujatosti odôvodniť?
•    Prvým dôvodom, ako už bolo spomenuté sú pochybnosti o nezaujatosti sudcu, pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k účastníkom, či ich zástupcom. Tu stačí preukázať existenciu konkrétnych skutočností vedúcich k pochybnostiam o nezaujatosti, nemusí byť preukázaná samotná zaujatosť sudcu.
•    Druhým dôvodom na vylúčenie sudcu je, ak tento sudca rozhodoval v tom istom spore na súde nižšej inštancie (napr. okresnom, prípadne krajskom súde) a následne rozhodoval alebo spolurozhodoval aj na súde vyššieho stupňa (napr. krajského súdu alebo najvyššieho súdu). To platí samozrejme aj na opak.
•    V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa subjektívna nestrannosť sudcu prezumuje, t.j. platí, že je nestranný, pokiaľ sa nepreukáže opak.

13.    Možno takýmto spôsobom namietať aj zaujatosť iných osôb?
•    V zmysle ustanovení § 17 OSP môže byť rovnakým spôsobom vylúčený aj zapisovateľ, či iný pracovník súdu, znalec, tlmočník a notár ako súdny komisár v konaní o dedičstve. Exekučný poriadok (§30) umožňuje aj vylúčenie exekútora.

14.    Čo nasleduje, ak je námietke zaujatosti vyhovené?
•    Po vylúčení sudcu alebo senátu, predseda súdu vráti vec do podateľne, aby bola podľa stanovených pravidiel pridelená inému sudcovi alebo senátu.