17. TV MARKÍZA - tvnoviny.sk, 06.04.2010

Advokátka Jana Martinková - Attorney-at-law (lawyer), der Rechtsanwalt - Advocatus Martinková s. r. o.
Protection against non-fulfillment of obligations

Possibilities of increasing the certainty of creditor and means of protection against eventual non-fulfillment of obligations were the topic of the interview with attorney Jana Martinková, managing director of Advocatus Martinková s.r.o.

1.    Nowadays, there are still more and more doubts regarding the fairness and credibility of contractual partners. How can one protect himself against an improper approach to the fulfillment of obligations?

•    Distrust and foresight in contractual relations is more than needed, but securing of obligations is much more useful. The Civil Code has always foreseen also situations, when the obliged subjects lack a sufficient "motivation" to fulfill their obligation. It recognizes a lot of institutes serving to increase the certainty of creditor, that his claim will be accommodated. These have been used less in the past, but today you can barely see a contract not including at least one provision regarding the protection against eventual non-fulfillment of contractual obligation. As a standard, these are not only involved in the loan, leasing, purchase, consumer and rent contracts, agreements for work, transportation agreements, loans etc., but in all kinds of contracts, including those unnamed.

2.    So what means are there for protection against non-fulfillment of obligations?

•    Beside the traditional sanctions for breach of an obligation to fulfill duly and on time, which are interests and fees for default, the Civil Code recognizes also special institutes for securing of contractual obligations. The most prevalent are contractual penalty, securitization agreement, guaranty, recognition of liability, wage abatement agreement, as well as securing transfer of right, collateral and securing transfer of receivable. The Commercial Code also provides for a bank guarantee.

3.    Could you elaborate more on these institutes briefly?

•    A contractual penalty is an amount stipulated in the contract, that the breaching contractual party is obliged to pay to the other party, also in the case that no loss was incurred.
•    Securitization agreement provides the creditor with certainty, that should his claim not be fulfilled duly and on time, he will be able to fulfill it subsidiary (supplementary) from the subject of securing right.
•    Guaranty represents an obligation of the guarantor, as agreed with creditor, to fulfill the obligation of debtor towards creditor in the case that the debtor won't fulfill himself.
•    Recognition of liability is a one-side written act of debtor addressed to creditor, establishing a presumption, that the liability existed in the time of recognition. This has a meaning within contestable obligations and attempted prolonging of period of limitation.
•    Wage abatement agreement represents a written consent of debtor with abatements from his wage being transferred to the creditor.
•    Securing transfer of a right has a meaning similar to securing right, with the difference that the securitization right is bound to a security (a thing, right or another assets), and securing transfer of a right is bound to right to things, rights or other assets. The difference lies in that only a single securing transfer of right can be established for a certain right, whilst more securitization rights can be established for one security.
•    Collateral can have more forms, most often it is a securing right or guaranty. In the case that debtor wouldn't fulfill his obligation duly and on time, creditor can fulfill his claim from the subject that it is secured by.
•    Securing transfer of receivable is a temporary change on the side of creditor, the creditor will be the person to whom the receivable has been transferred, but with a temporary character.
•    A bank guarantee has a form of a written guarantee, in which a bank represents that it will fulfill the creditor's claims in the case that it will not be fulfilled by the debtor.

First part – contractual penalty

4.    What cases would you advise to stipulate a contractual penalty in?

•    Every contractual obligation, its non-fulfillment, or improper fulfillment respectively, can be secured by a contractual penalty. Most needed is to secure by a contractual penalty the obligation to fulfill duly and on time – then a claim for contractual penalty arises in the case that the obliged party didn't fulfill it's obligation or fulfilled it wrongly – didn't meet the agreed place, time, quality, or the fulfillment had legal or other impediments.
•    The advantage of contractual penalty lies not only in a threat for the debtor, but also in that, that it represent a lump sum of damages, notwithstanding whether a loss was incurred at all. Furthermore, the obligation does not abrogate after the payment of a contractual penalty.
 
5.    If a contractual party is entitled for a contractual penalty even in case that the loss wasn't incurred, couldn't it be followed by certain fraud attempts?

•    The aim of a contractual penalty is primarily to secure the obligations. Of course, every legal institute is abusable, but taking into account that only a few would pay a high contractual penalty without court proceedings, there is also a protection against such abuse. The courts are not stupid, and if the amount of contractual penalty is many times higher than the worth of the secured right, they will not approve it in such extent that would be considered a baseless proprietary benefit and would exceed the amount inevitable for ensuring its securing function.

6.    What can on the contrary not be secured by a contractual penalty?

•    Exercising a right can not be sanctioned by contractual penalty. Therefore a contractual penalty will not protect a contractual party against a lawful and valid withdrawal. Withdrawal is an exercise of right, not a breach of a contractual obligation. For the case of withdrawing from a contract, a compensation can be stipulated, which's content can not be connected with a contractual penalty.

7.    How should a contractual penalty be stipulated, to be undisputable and enforceable?

•    First of all, it must be stipulated in writing. The respective provisions must very clearly provide for the amount of penalty (lump sum, percentage . . . ) or the way to calculate it and they must in the most possible exact way provide for the contractual or statutory obligation (obligations) that it will be securing, i.e. which's breach will be penalized by such contractual penalty.
 
8.    Is the amount of contractual penalty limited by the law?

•    A principle of contractual freedom is in place in regard to the stipulations about contractual penalty, which however is limited by the provision of S. 39 Civil Code. The limit for amount of contractual penalty is then a requirement, that such legal action would not be against bonos mores. However, the compliance of contractual penalty with good morals is always examined ad hoc. The amount of contractual penalty should not multiple times excess the value of secured obligation, but at the same time should be high enough to serve its securing purpose, i.e. to motivate the obliged party to fulfill their contractual obligations. What also need to be taken into account is the position and character of the contractual partners, in the cases when an obligation of a "risky" partner is secured, some higher penalties can be allowed for the case of non-fulfillment. On the contrary, where long-term business partners are concerned, where the time has proven their credibility by fulfilling their obligations, also the limit for contractual penalty decreases.

9.    Who would be entitled for the contractual penalty, if an obligation secured with a contractual penalty would be transferred?

•    By the transfer of an obligation to a transferee, also its accessories and connected rights are transferred, also including  securing rights. That means, that the right for contractual penalty securing the transferred obligation will be enforced by the transferee.
 
Ochrana pred neplnením záväzkov

Možnosti zvýšenia istoty veriteľa a spôsoby ochrany pred prípadným nesplnením záväzkov boli témou rozhovoru s advokátkou Janou Martinkovou, konateľkou Advocatus Martinková s.r.o.

1.    Súčasná doba prináša so sebou stále viac pochybností o poctivosti a dôveryhodnosti zmluvných partnerov. Možno sa pred neserióznym prístupom k plneniu záväzkov chrániť?

•    Nedôvera a prezieravosť v záväzkových vzťahoch je viac ako žiaduca, ale zabezpečenie záväzkov je omnoho prínosnejšie. Občiansky zákonník vždy pamätal aj na situácie, keď povinným subjektom chýba dostatočná „motivácia“ svoj záväzok splniť. Pozná mnoho inštitútov, ktoré slúžia na zvýšenie istoty veriteľa, že jeho nárok bude uspokojený. V minulosti sa využívali menej, ale dnes už v podstate nevidíte zmluvu, ktorá by neobsahovala aspoň jedno ustanovenie týkajúce sa ochrany pred prípadným nesplnením zmluvného záväzku. Štandardne sa neobjavujú len v úverových, leasingových, kúpnych, spotrebiteľských, nájomných zmluvách, zmluvách o dielo, o preprave, pri pôžičkách, a pod., ale vo všetkých typoch zmlúv, vrátane nepomenovaných.

2.    Akými prostriedkami sa teda možno pred neplnením záväzkov chrániť?

•    Okrem tradičných sankcií za nesplnenie povinnosti riadne a včas plniť, ktorými sú úroky a poplatky z omeškania, pozná občiansky zákonník špeciálne inštitúty na zabezpečenie zmluvných záväzkov. Najrozšírenejšie sú zmluvná pokuta, záložná zmluva, ručenie, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy, ale aj zabezpečovací prevod práva, zábezpeka a zabezpečovacie postúpenie pohľadávky. Obchodný zákonník upravuje aj bankovú záruku.

3.    Dali by sa tieto inštitúty jednoduchou a stručnou formou vysvetliť?

•    Zmluvná pokuta je zmluvne dohodnutá finančná čiastka, ktorú je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane tá zmluvná strana, ktorá poruší svoju zmluvnú povinnosť, aj za predpokladu, že porušením povinnosti nevznikla škoda.
•    Záložná zmluva poskytuje veriteľovi istotu tým, že ak nebude jeho pohľadávka riadne a včas splnená, môže svoj nárok uspokojiť subsidiárne (podporne) z predmetu záložného práva.
•    Ručenie predstavuje s veriteľom dohodnutú povinnosť ručiteľa splniť záväzok dlžníka veriteľovi, ak ho nesplní sám dlžník.
•    Uznanie dlhu je jednostranný písomný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým sa zakladá vyvrátiteľná prezumpcia, že v čase uznania dlh existoval, čo má zmysel pri spochybniteľných záväzkoch a pri snahe o predĺženie premlčania.
•    Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje písomný súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi.
•    Zabezpečovací prevod práva má podobný význam ako záložné právom, s tým rozdielom, že záložné právo sa viaže na záloh (vec, právo alebo iná majetková hodnota), a zabezpečovací prevod sa týka práv k veciam, právu alebo inej majetkovej hodnote. Rozdielne je i to, že k určitému právu môže vzniknúť iba jeden zabezpečovací prevod práva, kým na záloh môže vzniknúť aj viac záložných práv.
•    Zábezpeka môže mať viaceré formy, najčastejšie ide o záložné právo alebo ručenie. V prípade, že dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, veriteľ môže svoj nárok uspokojiť z veci, ktorou je pohľadávka zabezpečená.
•    Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky predstavuje dočasnú zmenu v osobe veriteľa, ktorým sa stane ten, komu bola pohľadávka postúpená, ale s dočasným charakterom.
•    Banková záruka má podobu písomnej záručnej listiny, v ktorej banka jednostranne vyhlási, že uspokojí nárok veriteľa, ak ho nesplní dlžník.

1. časť – zmluvná pokuta

4.    V akých prípadoch by ste odporučili dohodnúť zmluvnú pokutu?

•    Každá zmluvná povinnosť, jej nesplnenie, resp. vadné splnenie môže byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Najžiaducejšie je chrániť zmluvnou pokutou povinnosť plniť zmluvný predmet zmluvy riadne a včas – vtedy vzniká nárok na vyplatenie zmluvnej pokuty v prípade, že povinná strana nesplnila záväzok alebo ho splnila vadne – nedodržala dohodnuté miesto, čas, kvalitu, alebo malo plnenie právne, či iné vady.
•    Výhoda zmluvnej pokuty spočíva nielen v hrozbe pre dlžníka, ale i vtom, že predstavuje paušalizovanú náhradu škody, bez ohľadu na to, či škoda vôbec vznikla. Navyše aj po zaplatení zmluvnej pokuty zmluvný záväzok dlžníka trvá a nezanikne.
 
5.    Ak má zmluvná strana právo na zmluvnú pokutu, aj keď jej škoda nevznikla, nemôže to mať za následok určité podvodné snahy?

•    Zmyslom a účelom zmluvnej pokuty je primárne zabezpečenie záväzku. Samozrejme, že každý právny inštitút je zneužiteľný, ale keďže málokto zaplatí vysokú zmluvnú pokutu bez súdneho vymáhania, existuje tu aj ochrana pred zneužitím práva. Súdy predsa nie sú hlúpe a ak výška vymáhanej zmluvnej pokuty je niekoľkonásobne vyššia ako hodnota práva, ktoré ňou bolo zabezpečené, neprizná ju v takej výške, ktorá by mohla byť považovaná za neodôvodnený majetkový prospech a prekračovala by hranice nevyhnutné pre naplnenie je zabezpečovacej funkcie.

6.    A čo naopak zmluvná pokuta zabezpečiť nemôže?

•    Zmluvnou pokutou nie je možné sankcionovať využitie práva. Preto napríklad zmluvná pokuta neochráni zmluvnú stranu pred dôvodným - oprávneným a platným odstúpením od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva a nie porušením zmluvnej povinnosti. Pre prípad odstúpenia od zmluvy možno dohodnúť odstupné, ktoré nemožno obsahovo spájať so zmluvnou pokutou.

7.    Akým spôsobom dojednať zmluvnú pokutu, aby ju povinná strana nemohla spochybniť a mohla byť vymáhateľná?

•    V prvom rade musí byť uzatvorená písomne. Ustanovenia o zmluvnej pokute musia jednoznačne určovať výšku pokuty (jednorazovou sumou, percentuálnou .....) alebo spôsob jej určenia a čo najpresnejšie označiť zmluvnú alebo zákonnú povinnosť (povinnosti), ktoré bude zabezpečovať, teda porušenie ktorých povinností bude sankcionované zmluvnou pokutou.
 
8.    Je výška zmluvnej pokuty zákonom limitovaná?

•    Ohľadne dojednania výšky zmluvnej pokuty platím princíp zmluvnej voľnosti, ktorý je však limitovaný ustanovením §39 Občianskeho zákonníka. Limitom pre určenie výšky je teda požiadavka, aby nebol takýto právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Súlad zmluvnej pokuty s dobrými mravmi sa však posudzuje vždy ad hoc. Výška zmluvnej pokuty by nemala mnohonásobne prevyšovať hodnotu zabezpečeného plnenia, ale tiež by mala byť dostatočne vysoká na to, aby splnila svoj zabezpečovací účel spočívajúci v motivácií povinného dodržať svoje zmluvné povinnosti. Ohľad treba brať aj na postavenie a charakter zmluvných partnerov, napr. v prípadoch, keď sa zabezpečuje povinnosť „rizikového“ obchodného partnera, môžu byť prípustné aj citeľnejšie sankcie v prípade jej nesplnenia. Naopak, pri zmluve dlhoročných obchodných partnerov, kde čas ich spoľahlivosť pri plnení záväzkov overil, klesá aj limit pre ustanovenie výšky zmluvnej pokuty.

9.    Čo ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, zabezpečenej zmluvnou pokutou, kto bude mať v tomto prípade nárok na zmluvnú pokutu?

•    Postúpením pohľadávky prechádza na postupníka jednak jej príslušenstvo, ako aj práva, ktoré sú s ňou spojené. Medzi ne patria aj zabezpečovacie práva. Takže právo na zmluvnú pokutu, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku, bude môcť vymáhať postupník.