Feminity, 1.10.2012

Za požičanie auta skončíte pred súdom


Advokátka Jana Martinková - Attorney-at-law (lawyer), der Rechtsanwalt - Advocatus Martinková s. r. o.
V dnešnej právnej poradni vám advokátka Jana Martinková (37) z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o. odpovedá na otázku, týkajúcu sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. Ak máte aj vy otázku, pošlite ju pomocou aplikácie, ktorú nájdete v tomto článku.

OTÁZKA: Dobrý deň, môj zamestnanec požičal služobné auto priateľke, ktorá spôsobila dopravnú nehodu a zranila človeka na motorke. Ten teraz žaluje okrem nej a poisťovne aj mňa a chce náhradu škody. Má na to právo, keď som vôbec nevedel o tom, že služobné auto využíva môj zamestnanec aj v súkromí, ba dokonca ho aj požičiava iným ľuďom.

Podľa platnej právnej[1] úpravy Vy ako prevádzkovateľ objektívne zodpovedáte za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku  a to aj v takom prípade, ak vozidlo riadila iná osoba. Objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, je zmiernená tým, že každý prevádzkovateľ je pre tento prípad zo zákona povinne poistený. Prevádzkovateľ (teda Vy) sa však môže zbaviť zodpovednosti, ak hodnoverne preukáže, že k použitiu dopravného prostriedku, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, došlo bez jeho vedomia, prípade proti jeho vôli. Vtedy by bol za škodu zodpovedný len vodič – priateľka Vášho zamestnanca. Ak ste však použitie dopravného prostriedku na súkromný účel umožnili svojou nedbanlivosťou, môžete za spôsobenú škodu zodpovedať spoločne a nerozdielne s vodičom. V praxi sa za nedbanlivosť považuje nielen porušenie povinnosti stanovených právnym predpisom (napr. neuzamknutie vozidla), ale aj také konanie, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, nemožno považovať za dostatočné na to, aby neumožnilo zneužitie dopravného prostriedku inou osobou (napr. absencia akejkoľvek dohody alebo smerníc o použití služobného vozidla). V pracovnoprávnych vzťahoch je časté, že zamestnanec používa auto na plnenie pracovných úloh, podľa pokynov zamestnávateľa. Často sa však stáva i to, že služobné auto je používané na súkromné účely zamestnanca, niekedy po dohode so zamestnávateľom, inokedy bez nej. V prípade vzniku zodpovednosti treba preukazovať existenciu a obsah dohody o použití vozidla. Dôkazom môže byť pracovná zmluva, kde je použitie služobného vozidla špecifikované, prípadne vnútropodnikové interné predpisy, ktoré rovnako podmienky užívania služobného auta upravujú. V prospech prevádzkovateľa je vhodné stanoviť podmienku, že na použitie služobného vozidla sa vyžaduje písomný súhlas prevádzkovateľa - zamestnávateľa, prípadne že sa takéto použitie výslovne zakazuje. Ak viete preukázať (z písomných podkladov alebo výpoveďami svedkov), že ste svojmu zamestnancovi  použitie auta i v súkromí neumožnilialebo dokonca zakázali, môžete úspešne namietať svoju pasívnu legitimáciu (t.j. byť nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva).  

Záver: Každý prevádzkovateľ, ktorý inej osobe požičia alebo inak umožní použiť dopravný prostriedok (napr. otec synovi, kamarátovi...), zostáva stále i napriek tomu prevádzkovateľom vozidla, a preto aj zodpovedným za škodu ním vyvolanú. Vodič nie je prevádzkovateľom a za škodu zodpovedá len v prípade, ak použil dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. V prípade, ak došlo k použitiu dopravného prostriedku vodičom v dôsledku nedbanlivosti prevádzkovateľa, zodpovedajú za  škodu spoločne a nerozdielne prevádzkovateľ a vodič.

[1] Podľa ustanovení § 427 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzkovateľ lietadla. Podľa §429 OZ prevádzkovateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

V zmysle ustanovenia § 430 OZ namiesto prevádzkovateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. 


Foto: Peter Frolo 
Zdroj: Jana Martinková