Hospodárske noviny - Poradňa, 22.03.2013: Darovanie nehnuteľnosti a predkupné

 

Otázka:
Moja matka je spoluvlastníčka pozemku veľkosti 300 m2, z tejto parcely jej patrí 200 m2. Zvyšných 100 m2 sa v roku 1981 v dedičskom konaní rozdelilo tak, že pripadli: žijúcej sestre mojej mamy a sirotám po ďalšej sestre (ktorá už zomrela). Mňa však podvodom vynechali z dedičského konania, lebo som v tom čase nežila v ČSSR, ale žila som ako emigrantka v Západnom Nemecku. Moje príbuzné to pri dedičskom konaní zneužili. Podotýkam, že socialistický štát mi po mojej emigrácii v rozsudku neuviedol, že ma odsudzuje vrátane konfiškácie majetku. Faktom teda je, že spoluvlastníčkou parcely som sa nestala.
Ide teraz o to, že moja mama by chcela svoju časť parcely prepísať na mňa tak, aby po jej smrti nevznikla situácia, keď by ma napadli ostatné dedičky s obvinením, že som parcelu od matky vymámila a začali by ju vymáhať odo mňa späť. Chcela by som Vás poprosiť o radu, ako postupovať? Či napríklad nie je právne lepší taký variant, aby mi moja mama časť svojej parcely darovala a len menší zvyšok by mi predala? Aké podmienky by sa spájali s takýmto darovaním a s takýmto predajom (napríklad, potrebovala by aj súhlas spoluvlastníkov)?




Odpoveď: 22.3.2013

Jana Martinková-Advokátka.jpg
Vaša matka ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti môže voľne nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom. Jej zmluvná voľnosť je síce v prípade, že chce svoj podiel scudziť  obmedzená predkupným právom ostatných spoluvlastníkov, avšak to sa uplatňuje len v prípade, ak by prevádzala svoj podiel na inú než blízku osobu.  Blízkou osobou je podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že Vaša matka môže slobodne previesť svoj podiel na pozemku na Vás ako dcéru bez toho, aby ho musela najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom alebo, aby potrebovala ich súhlas k tomuto právnemu úkonu. K prevodu spoluvlastníckeho práva vo Vašom prípade nie je okrem klasickej písomnej kúpnej či darovacej zmluvy, s overenými podpismi predávajúceho alebo darcu a podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností potrebné splniť ďalšie podmienky, ktoré by sa vzťahovali na platnosť takéhoto právneho úkonu. Samozrejme, za predpokladu, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a Vaša matka nebola pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. V prípade, že je Vaša matka staršia a z titulu jej veku by mohli vznikať pochybnosti i o jej duševnom zdraví, odporúčala by som nechať posúdiť jej stav odborníkom, ktorý by prítomnosť duševnej poruchy vylúčil, a to v čase najbližšie okamihu robenia právneho úkonu. Takýto postup Vás ochráni v prípade, ak by ostatní spoluvlastníci napadli platnosť darovania /kúpy/ z dôvodu konania Vašej matky v duševnej poruche, ktorá by ju robila na takýto úkon neschopnou. Čo sa týka uprednostnenia kúpy, či darovania vo Vašom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené je to irelevantné, záleží výlučne na dohode Vás a Vašej matky. Vaša matka má právo Vás obdarovať, o to viac, ak je tu predpoklad, že ste v minulosti bola na majetku z viacerých príčin ukrátená. Kúpa by bola v hodná napr. v prípade, ak má Vaša matka ďalší hodnotný majetok, ktorý bude v budúcnosti predmetom dedenia. Súd totiž pri vyporiadaní dedičstva zo zákona (bez zanechania závetu), musí dedičovi  započítať do jeho dedičského podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. O tento, počas života poručiteľa darovaný majetok, by sa teda zmenšil jeho dedičský podiel.


Advocatus Martinková s.r.o.
Jana Martinková, advokátka