TASR, Webmagazín, Život, 9.3.2014

 

http://webmagazin.teraz.sk/zivot/martinkova-advokatka-rozhovor/1901-clanok.html

J.MARTINKOVÁ: Public interest should equal the interest of the citizen

TASR, Webmagazín, 9.3.2014

 

Politicians in Slovakia do have public interest in mind, but many times interpret it in their own way. Public interest should equal the interests of the citizen,” said attorney Jana Martinková.
The Slovak politicians do have public interest in mind, but many times interpret it in their own way. Public interest should equal the interest of the citizen. Said in her interview for Webmagazín Jana Martinková, an attorney who is sometimes a ruthless critic of intentions of the Slovak executive branch. That is also why she is skeptical when it comes to assessment of the present proposals for changes in the Slovak Constitution regarding the judiciary and protection of family.
Law studies became very popular after the Velvet Revolution. Many were inspired by the boom in American movies, like the Legal Eagles starring Robert Redford. What made you become a lawyer?
Beside naivety, illusions of the existence of justice, the ever inculcated necessity to help one another, surely also belief that knowledge of law will find its use in every profession and life situation.
What were your professors like? Which one of the gave you the most for your future?
That is like asking a child which parent he or she likes more. Most of them partially influenced me, some supported my ideas or rather illusions of the law and its actual real life, some destroyed them. I made good use of both. However, perhaps it were lectures held by Ján Drgonec and the teachers of the Labor Law department that mostly made an impression on me in the positive sense of the word.
How are law studies in Slovakia? Standards of many universities has become target of criticism in the past years.
I my time, there were “only” two faculties – in Bratislava and in Košice, that would accept at best 9-10 percent of candidates and real personalities held lectures there. Today we have more faculties than the Czechs, although perhaps from the point of view of the population count alone, we should have only half of them. I also do not believe that the number of high quality teachers has tripled as compared to the past. If I were to assess the present standards of the higher education institutions from the point of view of sponsor of trainee lawyers, i.e. law graduates with future as attorneys,  only two or three faculties have good standards. The other ones should cease to exist.
The so called continental law which derives from the Roman law  is often being compared to the Common Law. Which one of those do you consider more efficient when it comes to protection of the citizens’ rights?
Hard to say, each legal system has its positive and negative sides. The continental system is more transparent, which from the point of view of legal certainty can seem like a plus, but perhaps too formalistic, which in many cases ends in overlooking of facts inevitable for really just decision in the matter. The Common Law system give the court an opportunity to not only use the law, but to also create the law, that can many times be advantageous. However, both of these systems fail if there is absence of morals, sense for justice, general good and good morals. Considering the ever growing arbitrariness of the Slovak court, the Common Law system in its pure form would in Slovakia destroy even those minimal boundaries there are in place today.
You have your own law firm. How do you perceive competition at the small Slovak market? Is it possible for people to put themselves on the map only by fair competition or does one also need to have broad shoulders?
Depending on what you mean by putting oneself on the map. To get some financially interesting jobs surely requires to have more than only broad shoulders, but that is not my case. Fair competition can today at most put your name in mind of the laymen and professional public.
You have a family, a small daughter. How can one handle both responsibilities of an own business with those of a family person?
Every working person today learns to balance between priorities. I also nowadays time to time do balance, but in the end of the day I do clearly understand that children and family come first. Although I often “bring my work home”, I do try for not to be at the expense of my loved ones. However, it is also true, that beside the care for the family and the work responsibilities I don’t have any time for any other activities.
In Slovakia, there are fewer women in executive positions and in management of companies than in other countries. Do we have prejudices against women? Are quotas the right way to change this?
Certainly this also lies in prejudices and also some proven model. A great portion of men don’t trust women’s opinions and some do even fear them. Even a substantial portion of women are not ready for such changes. Quotas could go towards fighting these prejudices.
Various quotas, for example also for representation of women, do form a part of European Commission’s recommendations. What do you reckon of transposition of the European law into our legislature? Is it helping or harming us, considering that some say we are often more papal than the Pope . . .
The Union comes with something reasonable from time to time, but does, just as the national parliaments, fall victim to narrow individual interests, lobbying, or national interest are being presented as supranational. However, I don’t see the problem in the implementation itself, but more in the interpretation of the implemented norms. It does quite often happen that also their application is in direct breach of the European Directives and, regrettably, not for the public’s sake.
Slovakia is often target of criticism for bad possibilities for enforcement of the law. Do we deserve such criticism?
Regrettably, it is hard to find argument to rebut this criticism.
Do you have any recipe for change?
When you say bad enforcement of the law, everybody immediately thinks of the Slovak judiciary, but that is not where this pathological process has started, it only ends there. The courts began to be corrupted by so-called entrepreneurs with their corruption practices. They are often assisted by attorneys, who make more use of their contacts than their professional qualities before the courts. Not to mention the artificial prolonging of proceedings by obstructing and abuse of procedural right by some parties. If there were real interest in changing of this state, the endeavors would start at the source and that is not the courts. Of course even the Constitutional Court of the Slovak republic should not block delivering judges for criminal prosecution in cases of alleged corruption practices without reason. In a clean atmosphere where corruption doesn’t remain unpunished, the recodification of procedural rules, reform of professional rules, specialization of judges or their councils or uniforming of judicature would only be a cherry on the top.
What do you reckon of the current proposals for constitutional changes in the judiciary?
Although the incentives of the present petitioners do not inspire any trust, changes are necessary. We cannot pretend that the judiciary sphere remained immune against the decay of the rest of the society. As well as in every profession, there are also people who do their jobs less “responsibly” in relation to its function. If the proposed changes will be applied sensibly and duly, they could bring about the first partial outcome, although this had also been expected of estate assessments. Of course, I do understand that morally upright justices righty do feel aggrieved, but if they themselves fear abuse of the upcoming process, despite the fact that the Constitutional Court will have the last word,  they only confirm that the judiciary in Slovakia is not working the way it should. I do, however, think that the head of the Judiciary Council should without an exception be a judge and that the members of the Judicial Council elected by the judges should have a majority.
You often present opinions to issues pertaining to healthcare. Where do you see its greatest problems?
The first problem is disproportion of profit for the respective parts of the system (the insurance company, patient, healthcare provider). With every legislative change, the patient comes the very last, although it is him who pays the machinery of health business. The reasons of the non-functionality of the system are not being dealt with, only the effects, that is why the legislation changes are mostly short-sighted and unsystematic. They do not aim at making the costs and the system more effective and the financial burden for the citizens can be ever growing. Throughout 10 years, there was no interest to introduce even actual competition among the insurance companies. Not to mention the questionable procurement in state-owned hospitals.
You are a critic of introduction of a single health insurance by the way of expropriation. Do you think it is a real option that something like this will actually happen?
Just as I am critical of health insurance companies generating profit, I also do not approve of the wrong decision from 2004 being “set right” after 10 years by another fatal mistake.
You do often argue with advocacy of the public interest when you criticize. How would you define it from your point of view?
As the majority interest that will satisfy the needs of the public, or the interest that brings benefits to a major part of the public. However, as I already mentioned several times, although the public interest is above the interest of the owner of an insurance company, a condition of the public interest may only be seen as fulfilled when then aim that is followed by interference with the ownership rights, can not be achieved by means that would less interfere with the ownership rights. In the case of expropriating of the insurance companies, this is the weakest spot. Because there are several ways to satisfy the need of the public for a functional and effective mechanism of public health insurance without expropriation too.
Do our public servants and elected representatives always have the public interest in mind?
They certainly do, but many interpret it differently than I do. For me the public interest and the interests of the citizens are the same thing.
Why do you think that is?
The public interest awakens only when the people actively protest. If, however, the protest starts at home while watching the news and ends in a conversation with the neighbor, there is no pressure on the politicians for them not to mask something else as public interest.
You are a deeply believing person. What is the source of your faith?
My faith actually became stronger in the time when I experienced my biggest disappointment from the Church, tens of years before the number of various scandals within it started to grow. I understood that for me to be a better person it isn’t enough to go to church and Communion, like most Christians do. I stopped believing in hell and the existence of evil that more lead to fear than to pure love for the fellow men. I believe in good and also in its absence. I believe we are not here to suffer. If that is so, we are doing something wrong and we must learn to do it better. This path seems more meaningful to me that fear of punishment.
How do you see the constitutional endeavors of politicians to protect the family?
The timing is debatable, but I don’t have any serious reservations concerning the content of the proposal. I would, however, be interested in subsequent legislative steps that would bring this “constitutional protection and promotion of the family” into life. Couple of sentences in the Constitution itself will not bring anything. That is if we don’t want to trivially think that the biggest threat for the family are the “homogenous bonds”. Especially so when a big portion of short-sighted legislative changes create an atmosphere in which the people are afraid of the future.
What would you like to achieve in your carrier? Can you imagine you would represent the state, for example as a judge?
I have no ambition to take this path, I like my free profession. And furthermore, I would not label my work as career, more as a path of intuitive self-realization the main ambition of which is always to follow a positive intention.


J.MARTINKOVÁ: Verejný záujem by mal byť totožný so záujmom občana

Politici na Slovensku majú na zreteli verejný záujem, no často si ho interpretujú po svojom. Verejný záujem by mal byť totožný so záujmom občana“, povedala advokátka Jana Martinková.
Politici na Slovensku majú na zreteli verejný záujem, no často si ho interpretujú po svojom. Verejný záujem by mal byť totožný so záujmom občana. Povedala v rozhovore pre Webmagazín advokátka Jana Martinková, ktorá je často nemilosrdným kritikom zámerov slovenskej exekutívy. Aj preto je skeptická pri hodnotení aktuálnych návrhov zmien v Ústave SR, ktoré sa týkajú justície a ochrany rodiny.
Po Nežnej revolúcii sa štúdium práva stalo veľmi populárnym. Mnohých inšpiroval boom amerických filmov, ako napríklad boli Orli práva s Robertom Redfordom. Čo vás viedlo k tomu, že ste sa dali na právo?
Odhliadnuc od naivity, ilúzií o existencii spravodlivosti, vštepovanej nevyhnutnosti navzájom si pomáhať určite i presvedčenie, že znalosť práva si nájde svoje uplatnenie v každej pracovnej sfére i životnej situácii.
Akí boli vaši pedagógovia? Kto vám z nich dal do budúcnosti najviac?
To je, ako by ste sa pýtali dieťaťa, ktorého z rodičov má radšej. Väčšina z nich ma čiastkovo ovplyvňovala, niektorí moje predstavy, či ilúzie o podobe práva a jeho reálnom živote podporovali, iní rúcali. Oboje som zužitkovala. Najviac mi však v pozitívnom slova zmysle asi utkveli v pamäti prednášky Jána Drgonca a pedagógov z katedry pracovného práva.
Aké je štúdium práva na Slovensku? Úroveň mnohých vysokých škôl je totiž v posledných rokoch predmetom kritiky.
Za mojich čias boli „len“ dve fakulty – v Bratislave a Košiciach, ktoré prijali max 9-10 percent uchádzačov a učili tam skutočné osobnosti. Dnes máme viac fakúlt ako Česi, i keď len z hľadiska počtu obyvateľov by sme mali mať polovicu. Neverím tiež, že sa oproti minulosti strojnásobil počet kvalitných pedagógov. Ak mám zhodnotiť súčasnú úroveň vysokých škôl z pozície školiteľa koncipientov, teda absolventov práva s advokátskou budúcnosťou, len dve či tri fakulty majú dobrú úroveň. Ostatné by mali zaniknúť.
Často sa porovnáva takzvané kontinentálne právo, ktoré vychádza z rímskeho práva a anglosaské právo. Ktoré z nich považujete z nich považujete za účinnejšie pri ochrane práv občana?
Ťažko povedať, každý právny systém má svoje pozitíva a negatíva. Kontinentálny je prehľadnejší, čo sa z hľadiska právnej istoty môže javiť ako plus, ale zase príliš formalistický, čo má často za následok prehliadnutie faktov nevyhnutných pre skutočne spravodlivé rozhodnutie vo veci. Anglosaský dáva súdu možnosť právo nie len nachádzať, ale ho i tvoriť, čo môže byť často prospešné. Oba systémy však zlyhávajú, ak absentuje morálka, cit pre spravodlivosť, všeobecné blaho a dobré mravy. Pri stále častejšie sa prejavujúcej svojvôli slovenských súdov by čistý anglosaský systém práva na Slovensku zlikvidoval aj tie minimálne mantinely, ktoré dnes ešte fungujú.
Máte vlastnú advokátsku kanceláriu. Ako vnímate konkurenciu na malom slovenskom trhu? Dá sa presadiť férovým bojom alebo sú potrebné aj ostrejšie lakte?
Podľa toho, čo myslíte pod pojmom presadiť sa. Získať finančne zaujímavé zákazky vyžaduje iste viac ako len ostré lakte, ale to nie je môj prípad. Férovým bojom sa dá dnes dostať maximálne do povedomia laickej či odbornej verejnosti.
Máte rodinu, malú dcéru. Ako sa dajú zladiť povinnosti vo vlastnom biznise s rodinnými úlohami?
Každý pracujúci človek sa v dnešnom svete učí balansovať na hranici priorít. Ja tiež ešte čas od času balansujem, ale v konečnom dôsledku mám jasno v tom, že prvoradé sú deti a rodina. I keď si často prácu „nosím domov“, snažím sa neukracovať najbližších. Pravdou je však i to, že okrem starostlivosti o rodinu a plnenia pracovných povinností nemám čas na žiadne iné aktivity.
Na Slovensku je v riadiacich funkciách, v zastupiteľstvách na čele firiem menej žien ako v iných krajinách. Trpíme predsudkami voči ženám? Sú kvóty cestou ako to zmeniť?
Určite sú za tým aj predsudky a tiež osvedčené modely. Veľká časť mužov ženskému úsudku nedôveruje a časť sa ho dokonca bojí. Dokonca ani veľká časť žien nie je na takéto zmeny pripravená. Kvóty by mohli postupne tieto obavy prelomiť.
Rôzne kvóty napríklad aj na zastúpenie žien patria k odporúčaniam z Európskej komisie. Ako vnímate preberanie európskeho práva do nášho zákonodarstva? Pomáha nám alebo komplikuje život, najmä keď sa hovorí, že sme často pápežskejší ako pápež...
Z času na čas príde Únia s niečím zmysluplným, ale viac menej rovnako ako národné parlamenty tiež podlieha úzkym individuálnym záujmom, lobingu, prípadne národný záujem skrýva za nadnárodný. Nevidím však problém v samotnej implementácií, ale skôr v interpretácii implementovaných noriem. Nezriedka sa stáva, že aj ich aplikácia je v priamom rozpore s európskymi smernicami a žiaľ nie k prospechu verejnosti.
Slovensko je často predmetom kritiky pre nízku mieru vymožiteľnosti práva. Zaslúžene?
Žiaľ, ťažko hľadať argumenty na vyvrátenie tejto kritiky.
Máte nejaký recept na zmenu?
Keď sa povie zlá vymožiteľnosť práva, každý hneď myslí na slovenskú justíciu, ale tam sa tento patologický proces nezačal, tam sa len končí. Súdy začali deformovať takzvaní podnikatelia so svojimi korupčnými ponukami. Často im pomáhajú aj advokáti, ktorí úročia v sporoch viac svoje kontakty ako odborné znalosti. Nehovoriac o umelom naťahovaní sporov obštrukčným správaním a zneužívaním procesných práv niektorými účastníkmi konania. Ak by bol skutočný záujem tento stav napraviť, zakročilo by sa od zdroja a tým nie sú súdy. Samozrejme ani Ústavný súd (ÚS) SR by nemal bezdôvodne brániť vydávaniu sudcov na trestné stíhanie v prípade podozrenia z korupcie. V čistejšej atmosfére, kde korupcia nezostáva nepotrestaná, by boli rekodifikované procesné pravidlá, reforma stavovských zákonov, špecializácia sudcov, či kolégií, zjednocovanie judikatúry už len lahôdkou.
Čo si myslíte o súčasných návrhoch na ústavné zmeny v justícii?
I keď pohnútky súčasných navrhovateľov dôveru nevzbudzujú, zmeny sú potrebné. Nemôžeme sa tváriť, že sféra súdnictva zostala imúnna voči úpadku zvyšku spoločnosti. Tak ako v každej profesijnej oblasti, i tu sú ľudia, ktorí robia svoju prácu menej „zodpovedne“ vo vzťahu k jej poslaniu. Ak sa budú navrhované zmeny aplikovať citlivo a uvážene, ale dôsledne, mohli by priniesť prvý čiastočný výsledok, hoci to sa očakávalo i od majetkových priznaní. Samozrejme, chápem, že morálne zdatní sudcovia sa cítia právom dotknutí, ale ak sa sami obávajú zneužitia pripravovaného procesu, aj napriek tomu, že na samom konci bude mať posledné slovo ÚS SR, len potvrdzujú, že justícia na Slovensku nefunguje, ako má. Myslím si však, že predseda Súdnej rady by mal byť bezpodmienečne sudca a členovia Súdnej rady volení sudcami by mali mať majoritu.
Často sa vyjadrujete k problémom, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Kde vidíte jeho najväčšie problémy?
Prvý problém je disproporcia prospechu pre jednotlivé subjekty systému (poisťovňa, pacient, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti). Pri každej legislatívnej zmene je pacient stále na chvoste, i keď je to práve on, kto mašinériu obchodu so zdravím živí. Neriešia sa príčiny nefunkčnosti, ale len následky, preto sú legislatívne zmeny zväčša krátkozraké a nesystémové. Nesledujú zníženie nákladovej efektívnosti a zvýšenie systémovej efektívnosti, preto môže finančné zaťaženie občanov stále narastať. Za 10 rokov nebol záujem ani na zavedení reálnej konkurencie medzi poisťovňami. Nehovoriac o diskutabilnom obstarávaní v štátnych nemocniciach.
Kritizujete zavedenie jednej zdravotnej poisťovne cestou vyvlastnenia. Je podľa vás reálne, že napokon k tomuto kroku dôjde?
Tak ako kriticky vystupujem proti zisku zdravotných poisťovní, rovnako neschvaľujem, aby sa chybné rozhodnutie z roku 2004 „naprávalo“ po 10 rokoch ďalšou fatálnou chybou.
Pri kritike často argumentujete obhajobou verejného záujmu. Ako by ste ho definovali z vášho pohľadu?
Ako väčšinový záujem, ktorým sa uspokojí potreba verejnosti, respektíve záujem, ktorý prináša prospech prevažnej časti verejnosti. Ako som však už viac krát spomínala, i keď je verejný záujem nadradený voči záujmu vlastníka poisťovne, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú až vtedy, ak účel, ktorý sa sleduje zásahom do vlastníckych práv, nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré do vlastníckeho práva zasahujú miernejšie. A to je v prípade vyvlastnenia poisťovní hlavná slabina. Je totiž niekoľko spôsobov ako uspokojiť potrebu verejnosti na funkčnom a efektívnom mechanizme verejného zdravotného poistenia aj bez vyvlastnenia.
Majú naši verejní a volení činitelia verejný záujem na prvom mieste?
Určite majú, len ho mnohí interpretujú inak ako ja. Pre mňa je verejný záujem a záujem občanov to isté.
Prečo to tak podľa vás je?
Verejný záujem ožíva len vtedy, keď sa ľudia postavia na odpor. Ak sa však odpor začína doma pri sledovaní televíznych novín a končí debatou so susedom, neexistuje tlak na politikov, aby pojmom verejný záujem nezakrývali niečo iné.
Ste silno veriaci človek. Z čoho vyplýva vaša viera?
Moja viera sa upevnila práve v čase, keď som prežila najväčšie sklamanie z cirkvi, desiatky rokov predtým ako sa premnožili rôznorodé škandály v týchto radoch. Pochopila som, že na to, aby som bola lepším človekom, nestačí chodiť do kostola a na sväté prijímanie, ako to robí väčšina kresťanov. Prestala som veriť na peklo a existenciu zla, ktoré vedú viac k strachu, ako k úprimnej láske k blížnemu. Verím v dobro, ale i v jeho absenciu. Verím, že tu nie sme preto, aby sme trpeli. Ak tomu tak je, robíme niečo nesprávne a máme sa naučiť robiť to lepšie. Táto cesta sa mi zdá byť zmysluplnejšia, ako sa strašiť trestom.
Ako sa pozeráte na ústavné snahy politikov o ochranu rodiny?
Načasovanie je síce diskutabilné, ale proti obsahu návrhu nemám vážne výhrady. Zaujímali by ma však ďalšie legislatívne kroky, ktoré túto „ústavnoprávnu ochranu a podporu rodiny“ uvedú do života. Pár viet v Ústave samo o sebe nič neprinesie. Teda pokiaľ si nechceme triviálne myslieť, že najväčšou hrozbou pre súčasnú rodinu sú „homogénne zväzky“, predovšetkým, keď veľká časť krátkozrakých legislatívnych zmien vytvára atmosféru, v ktorej majú ľudia strach z budúcnosti.
Čo by ste chceli ešte vo svojej kariére dosiahnuť? Viete si predstaviť, že by ste zastupovali štát, napríklad ako sudkyňa?
Nemám ambíciu ísť touto cestou, vyhovuje mi moje slobodné povolanie. Navyše moju prácu by som rozhodne neoznačovala ako kariéru, ale skôr ako cestu intuitívnej sebarealizácie, ktorej hlavnou ambíciou je vždy sledovať pozitívny zámer.