Tender na záchranky hodnotí IHP ako subjektívny

ZDRAVOTNÍCTVO: Tender na záchranky hodnotí IHP ako subjektívny

Inštitút pre zdravotnú politiku poukazuje na to, že stratou ambulancií záchrannej zdravotnej služby prídu dotknuté nemocnice o peniaze.

 

BRATISLAVA 9. septembra (SITA) - Inštitút pre zdravotnú politiku (IHP) kritizuje nedávny tender na záchranky, pri ktorom prišlo deväť regionálnych nemocníc o ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ZZS) a tým aj o značné financie. IHP tvrdí, že zisková oblasť v zdravotníctve sa tak zase raz dostáva do súkromných rúk, pričom na to doplatia v tendri neúspešné zdravotnícke zariadenia, a to horšími hospodárskymi výsledkami. Inštitút poukazuje aj na to, že pri udeľovaní licencií je značný priestor na subjektívne hodnotenie.
Pri nedávnom výbere nových prevádzkovateľov ambulancií ZZS stratili regionálne nemocnice celkovo 12 staníc, prevažne na severnom a východnom Slovensku. Sedem ambulancií budú po novom prevádzkovať súkromné firmy, zvyšných päť pripadlo pre štátne spoločnosti. "Je to výsledok dlhodobého procesu, ktorý charakterizuje, že čo je v zdravotníctve výnosné, postupne prechádza do rúk neštátnych - vyvolených subjektov. Začalo sa to lekárňami, dialýzami, laboratóriami, pracoviskami CT, NMR a podobne," uviedol predseda správnej rady IHP Tibor Šagát.
Nemocnice stratou ambulancií prídu o nemalé peniaze. Mesačná platba za ambulanciu sa pohybuje od 16 343 do 30 745 eur v závislosti od toho, či ide o záchranky s lekárom, alebo bez, prípadne či sú vybavené mobilnou intenzívnou jednotkou. Každý kilometer jazdy sanitky znamená pre prevádzkovateľov navyše ďalších 0,79 eur. "Po odštátnení ziskových úsekov zdravotníctva musia potom viesť snahy nemocníc dosiahnuť vyrovnané rozpočty cez mnohé racionalizačné opatrenia, ktoré neobídu ani znižovanie počtu personálu, zdravotníckych pracovníkov, čo má negatívny dosah na kvalitu zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti pre každého občana," konštatuje Šagát. Z&a acute;roveň dodáva, že v konečnom dôsledku budú noví prevádzkovatelia využívať predovšetkým pracovníkov, ktorí ZZS zabezpečovali doteraz ako pracovníci nemocnice.
Inštitút poukazuje na to, že pri výberovom procese je veľký priestor na subjektivitu. Podľa poradkyne IHP pre oblasť zdravotnej legislatívy, advokátky Jany Martinkovej, sú kritéria bodovania viac menej široké, založené na úvahe člena komisie, podľa toho, čo považuje za najlepšie. "Pripomína to bodovanie v súťaži Let's Dance," zhodnotila Martinková. Ako pokračovala, ministerstvo zdravotníctva (MZ) tak môže očakávať, že neúspešní uchádzači budú namietať výsledky tendra aj súdnou cestou.
Podľa ministerstva zdravotníctva, minulý rok menili pravidlá a nastavili transparentný proces výberu, do ktorého sa môže prihlásiť ktokoľvek, od malých obecných nemocníc až po veľkých poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. Rezort prízvukuje, že ZZS má osobitný systém úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorú pacientom poskytuje. "Financie, ktoré do systému rýchlej zdravotnej služby idú, majú v tomto systéme aj ostať, či už na ďalší rozvoj záchrannej zdravotnej služby, na vzdelávanie zamestnancov, alebo skvalitnenie sanitiek. Nemali by byť prostriedkom krytia strát neziskových činností nemocníc," skonštatovala hovorkyňa MZ Zuzana Čižmáriková. Ako dodala , za sebou majú prvé kolo výberu, nasledovať budú ešte dve.

Najviac licencií v nedávnom tendri na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby získala od ministerstva zdravotníctva spoločnosť Falck Záchranná, a.s. Košice. Z celkového počtu 76 povolení, ktoré rezort aktuálne prerozdeľoval, sa jej ušlo 24. Ďalších 18 ambulancií získala LSE-Life Star Emergency, s.r.o. Limbach, o jednu ambulanciu menej dostala zasa Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava. Rezort zdravotníctva rozhodol pri 12 staniciach ZZS v prospech Záchrannej služby Košice, tri licencie dostala spoločnosť ZaMED, s.r.o. Komárno a dve Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o.
Povolenia sa vydávali pre ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci. Licenčné obdobie sa od apríla tohto roka predĺžilo zo štyroch na šesť rokov. Na Slovensku je aktuálne k dispozícií 273 staníc pozemnej ZZS.
(SITA, cj;qq),201309090184

................................................................................................................................................

Kompletné stanovisko k téme: Výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Ministerstvo zdravotníctva v minulých rokoch, podľa rozhodnutí správnych súdov, už nezriedka realizovalo aj nezákonné tendre, predovšetkým tým, že stanovilo podmienky účasti vo výberovom konaní nad rámec zákona. Tiež v tom čase tvrdilo, že výber prebehol v súlade so zákonom. Ak chce ministerstvo odstrániť pochybnosti neúspešných uchádzačov, malo by si dať záležať na detailnom odôvodnení rozhodnutia. Avšak vzhľadom na to, že nielen zákon, ale i vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach a hodnotení žiadostí, poskytuje v zákonnom rámci značný priestor na širokú subjektivitu a možno i svojvôľu, ťažko také odôvodnenie očakávať. Nemyslím si, že by v prvom kole prideľovania licencií zvíťazili uchádzači, ktorí nesplnili podmienky stanovené zákonom, keďže špecifikácia náležitostí, ktorými prezentuje uchádzač splnenie zákonných kritérií je dostatočná, avšak kritéria bodovania zostávajú viac- menej subjektívne a široké, založené na úvahe člena komisie, podľa toho, čo považuje za najlepšie - pripomína bodovanie v Let's Dance.  Legislatívnu „novinku“, ktorá zaviedla povinnosť doložiť k žiadosti i doklad o personálnom zabezpečení prevádzkovania záchranky a projekt stratégie a rozvoja ZZS (záchrannej zdravotnej služby) je z určitého hľadiska možno považovať aj za nový prostriedok manipulácie s výberom. Keďže sa výberová komisia môže uspokojiť aj s čestným prehlásením žiadateľa, podľa ktorého personálne obsadenie ZZS zabezpečí (teda nemusí mať v čase žiadosti žiadne) je veľký predpoklad, že s pútavo prezentovaným projektom stratégie, resp. hypotetickými predstavami žiadateľa, ktoré sa možno nikdy nezrealizujú, ale pri výbere „očaria“,  môže 6 rokov zabezpečovať ZZS aj stavbár, či inžinier. V tom lepšom prípade po svojom víťazstve „využije“ predovšetkým pracovníkov, ktorí zdravotnú záchrannú službu zabezpečovali doteraz ako pracovníci nemocnice.

Neúspešní uchádzači by rozhodne nemali rezignovať a využiť všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky. Napriek tomu, že riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu MZ SR, rozklad, o ktorom má rozhodovať minister, stráca praktické opodstatnenie jednak z dôvodu, že ministerstvo je zo zákona viazané výsledkom výberového konania, teda i závermi komisie a jednak z dôvodu, že nie je možné očakávať, že by minister chcel, i keby mohol, revidovať závery komisie, ktorej členov osobne menoval. Navyše ministerstvo sa už mediálne vyjadrilo, že nemá v úmysle rozhodnutia o udelení povolení v prvok kole meniť.  Zrušenia vydaných rozhodnutí o zamietnutie žiadostí o vydanie povolení sa následne možno domáhať súdnou cestou, i keď je to časovo náročný boj.
Advokátska kancelária Advocatus Martinková s.r.o., Jana Martinková, advokátka, 9.9.2013