Hospodárske noviny, 1.4.2014

 

Hospodárske noviny: Brusel prešetruje zákon o zákaze vývozu liekov

Otázky pani redaktorky a autorky článku Márie Hunkovej  na Janu Martinkovú (Advokátsku kanceláriu Advocatus Martinková s.r.o.) dňa 31.3.2014:

1. Unesie podľa Vás Slovensko dôkazné bremeno a obháji naše opatrenia v Bruseli? Čím môže argumentovať? (Komisia v súčasnosti posudzuje súlad našich opatrení, ktoré za istých podmienok umožňujú zákaz reexportu liekov zo Slovenska s pravom EU)
2. Aký je presný postup pri takýchto konaniach, hrozia aj nejaké sankcie a v akej výške?

Odpovede, Jany Martinkovej:

  1. Či ich Slovensko obháji sa skutočne nedá predpovedať, ale podľa môjho názoru má Slovensko na svoju obhajobu k dispozícii dostatok argumentov.  Od  rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, podľa ktorých zdravie a život človeka zaujímajú prvé miesto medzi statkami a záujmami chránenými Zmluvou o fungovaní EÚ a členské štáty majú právo rozhodnúť o úrovni, na ktorej chcú zaistiť ochranu verejného zdravia, ako i o spôsobe, akým sa má táto úroveň dosiahnuť; cez dôsledné zdôvodnenie, prečo by iné ponúkané spôsoby riešenia nedostatku liekov na slovenskom trhu dostatočne neriešili hrozbu pre ľudské zdravie  a zanedbateľné nie sú ani výsledky prieskumov týkajúcich sa špekulácií pri distribúcii a reexportu liekov motivovaných ich vyššími cenami v zahraničí, ktoré nie bezdôvodne stoja za stratou dôvery štátu i pacienta v legálny dodávateľský reťazec. Treba mať na zreteli, že povaha lieku ako tovaru je natoľko špecifická, že ju nemožno paušálne posudzovať ako akýkoľvek iný tovar, podliehajúci princípom voľného pohybu tovarov, i keď distribútori to asi vidia inak. Ak SR všetky dostupné argumenty využije, verím, že EK uspokojí.  Myslím  si, že EK v tomto konaní nebude natoľko rigidná a pripustí, že princíp voľného pohybu tovarov je v prípade, kedy sú tovarom lieky, nevyhnutné vnímať singulárne. Myslím si však, že SR súbežne uvažuje i o prípadnej novelizácii dotknutých ustanovení zákona, aby eliminovala i minimálne riziko podania žaloby na Súdny dvor EÚ zo strany EK.

 

  1. Začatiu konania o porušení povinnosti predchádza sťažnosť fyzickej alebo právnickej osoby. Ak Európska komisia v prvej fáze spracovania sťažnosti príde k záveru, že mohlo dôjsť k porušeniu práva Európskej únie, obráti sa na príslušný členský štát s výzvou, aby v danej lehote predložil svoje pripomienky. V nich sa členský štát vyjadrí ku konkrétnym skutkovým a právnym otázkam, ktoré Európska komisia považuje za sporné s právom EU. Podľa obsahu pripomienok môže EK rozhodnúť o nezačatí konania o porušení/nesplnení povinnosti alebo ak ju pripomienky nepresvedčia, vydá odôvodnené stanovisko so záverom, že došlo k porušeniu práva EÚ, a zároveň vyzve členský štát, aby v lehote splnil povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Ak dotknutý členský štát nevyhovie odôvodnenému stanovisku, Európska komisia môže predložiť vec Súdnemu dvoru EÚ. Ak Súdny dvor vo svojom rozhodnutí konštatuje, že si členský štát nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, teda porušil ustanovenia ZFEÚ, členský štát, proti ktorému smeruje rozhodnutie Súdneho dvora, musí prijať opatrenia, aby vyhovel rozsudku, teda zosúladil existujúci stav s rozhodnutím súdu.  Ak členský štát potrebné opatrenia neprijme, môže EK, potom ako dotknutému štátu umožní vyjadriť sa, predložiť vec zase Súdnemu dvoru s návrhom na uloženie paušálnej pokuty alebo penále (penále sa platí periodicky až do času, kedy štát odstráni porušenie povinnosti). Výšku EK navrhuje podľa mnohých kritérií (závažnosti porušenia, jeho trvania, potreby zabezpečiť odstrašujúci účinok, predvídateľnosti zo strany členských štátov, proporcionality, zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými členskými štátmi ...). Súdny dvor môže uložiť niektorú z týchto sankcií len pokiaľ skonštatuje, že dotknutý štát rozsudku nevyhovel.

    scan-329.jpg