Feminity, Právna poradňa, 23.12.2013

 

Umelé oplodnenie, jeho riziká a určenie otcovstva


advokátka Jana Martinková - Advocatus Martinková sro foto Peter Frolo - fotograf
Nie každý pár má to šťastie počať dieťa prirodzeným spôsobom. Na otázky ohľadom umelého oplodnenia a určenia otcovstva odpovedala advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o.


Asistovaná reprodukcia (umelé oplodnenie)


Pár, ktorý nemôže počať dieťa prirodzeným spôsobom, má v indikovaných prípadoch možnosť podstúpiť jednu z foriem asistovanej reprodukcie (umelého oplodnenia). Forma umelého oplodnenia závisí aj od skutočnosti, či zdravotný problém majúci za následok „neplodnosť“ páru je na strane ženy alebo muža. Z hľadiska širokého rozsahu témy sa zameriame predovšetkým na oplodnenie formou inseminácie (vstreknutie spermií muža do dutiny maternice ženy umelou – asistovanou formou). Popri inseminácii sú v súčasnosti veľmi rozšírené metódy aj mimotelového umelého oplodnenia ( IVF-ET popr.  metóda ICSI). V prípade, že nemôžu byť na zákrok použité spermie partnera ženy, ale sa použijú spermie anonymného darcu, hovoríme o darcovstve spermií, ktoré je založené vždy na anonymite (pozn. pojem darcovstvo spermií sa vo všeobecnosti používa pre darovanie spermií od anonymného darcu; pre poskytnutie spermií od vlastného partnera sa zvykne používať termín partnerské darcovstvo, kde v pravom zmysle nejde o darovanie spermií ale  použijú sa spermie páru vlastné, avšak asistovaným spôsobom). Právna úprava umelého oplodnenia a darcovstva spermií je neúplná a rozptýlená vo viacerých právnych predpisoch. Pojem umelé oplodnenie je definované ako liečebný výkon (možno ho aplikovať iba zo zdravotných dôvodov), ktorým sa vykonáva na žene oplodnenie semenom manžela alebo semenom iného muža, pričom sú obaja  povinní podpísať vyhlásenie o poučení o dôsledkoch a komplikáciách spojených s umelým oplodnením a následného tehotenstva. Darovať spermie na báze anonymity, môže v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva muž iba manželskej dvojici. Manželia musia v spoločnej žiadosti prejaviť súhlas jednak so zákrokom ako i s použitím spermií od darcu. Hoci v zmysle opatrenia  je možné darovanie spermií iba manželskej dvojici, v praxi sa môžeme stretnúť i s tým, že darovanie spermií sa uskutoční i nezosobášenému páru na základe jeho spoločnej žiadosti a s  úradne overeným prehlásením,  že žijú spoločne v jednej domácnosti. Žena bez partnera však v súčasnosti umelé oplodnenie nemôže podstúpiť. Na darcu, ale i na „kvalitu“ spermií sú kladené prísne kritéria. Darca nesmie presiahnuť vek 40 rokov, musí mať minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou, nehovoriac o jeho vynikajúcom zdraví, ktoré sa musí dôkladne vyšetriť aj z hľadiska možných infekcií a genetickej výbavy. Za darovanie spermií je možné darcovi v zmysle opatrenia poskytnúť odmenu, ktorú určuje MZ SR. Zdravotnému vyšetreniu podlieha nielen darca ale i manželský pár, ktorý je žiadateľom. Podmienky a riziká asistovanej reprodukcie Treba uviesť, že na výber darcov reprodukčných buniek sú kladené oveľa prísnejšie podmienky ako na použitie spermií vlastného partnera. Spermie od iného darcu možno použiť, iba ak bol darca vybratý na základe zákonom stanovených podmienok. I keď sa optimálny darca vyberá dôkladne (a čiastočne sa zohľadňujú i požiadavky žiadateľov - manželov), vždy je tu i pri tomto procese isté riziko, že dieťa sa nemusí narodiť v súlade s predstavami páru, popr. môže dôjsť k poškodeniu plodu alebo poškodeniu zdravia matky. Tu si treba uvedomiť, že zodpovednosť (občiansko-, pracovno-, trestno - právna) zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckych zariadení je možná v prípade, ak zdravotnícke zariadenie, či jeho pracovníci nedodržali všetky postupy a metódy predpokladané právnymi predpismi, medicínskymi štandardmi pre takýto druh poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo ich nevykonali v súlade s úrovňou súčasnej medicínskej vedy. Nevyhnutným predpokladom pre vznik zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka je porušenie jeho povinnosti, teda, či poskytol zdravotnú starostlivosť tak, ako mu ukladá zákon a ak nie, či existuje aj príčinná súvislosť medzi porušením jeho zákonných povinností a vznikom škody (postihnuté dieťa, či poškodenie matkinho zdravia). Táto otázka by bola určite predmetom rozsiahleho znaleckého dokazovania. Určitú mieru zodpovednosti nesie však i darca a prijímajúca žena - matka, v prípade poskytnutia vedome nepravdivých informácií, ktorých zatajenie mohlo spôsobiť nepriaznivý následok, popr. ak sa počas tehotenstva nestarala o svoje zdravie tak, aby prípadným poškodeniam zabránila (užívanie nežiaducich liekov, alkohol a pod.).

Ako je to s určením otcovstva?

V prípade umelého oplodnenia vyvstáva aj právna otázka určenia, resp. zapretia otcovstva. Vzhľadom k tomu, že zákon umožňuje umelé oplodnenie len manželom, otázku určenia otcovstva máme viac menej vyriešenú, teda otcom dieťaťa je manžel matky. Čo však v prípade, ak manžel nesúhlasil s umelým oplodnením? Teoreticky by bez súhlasu manžela nemalo k zákroku dôjsť (keďže opatrenie MZ SR určuje ako podmienku tohto zákroku súhlas manžela), v prípade homológnej inseminácie (darcom semena je manžel matky) ani prakticky, avšak zákon nikdy nepočíta so všetkými možnosťami, ktoré prináša život. Čo ak sa žena dá umelo oplodniť bez súhlasu manžela? V takom prípade, by otcom dieťaťa bol na základe prvej zákonnej domnienky manžel matky, ktorý súhlas s oplodnením síce nedal, ale bude mať možnosť otcovstvo zaprieť. Alebo ak manžel prvotne so zákrokom súhlasí (súhlas sa musí nachádzať v zdravotnej dokumentácií), no neskôr svoj súhlas odvolá, resp. dôjde medzičasom k rozvodu manželstva? Keďže proces umelého oplodnenia v závislosti od jeho formy môže byť dlhodobý, môže i taká situácia nastať. Podľa zákona o rodine nemožno zaprieť otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky. Tu však treba pamätať na to, že súhlas manžela matky s umelým oplodnením musí existovať pred každým samostatným zákrokom inseminácie, príp. fertilizácie. Rozhodne nebude postačujúci prvotný súhlas manžela na začiatku celého tohto procesu. Inak by sa mohlo stať, že manžel matky, resp. bývalý manžel  úspešne pred súdom zaprie svoj otcovstvo práve pre absenciu jeho súhlasu s umelým oplodnením a dieťa bude nielen fakticky, ale i právne bez otca, k čomu môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak k samotnému zákroku umelého oplodnenia, dôjde až po rozvode manželstva. Darca semena sa pri heterológnej inseminácií nikdy nemôže stať otcom dieťaťa, jednak z dôvodu anonymity darcovstva a jednak z dôvodu, že si nenecháva odobrať spermie s úmyslom a za účelom vzniku jeho rodičovských práv k dieťaťu, splodenému s pomocou ním darovaných spermií.