Šarm, 13.8.2013


Použitie „špionážnej techniky“ súkromnou osobou

I keď zákon použitie tejto techniky výslovne nezakazuje, rozhodne sa nedá určité konanie zovšeobecňovať, tak ako sa nedá jednoznačne povedať toto sa môže a toto nie. Každé použitie by malo byť posudzované individuálne s ohľadom na všetky relevantné aspekty – kto zariadenie používa, aký subjekt sníma, v akej záležitosti, na akom mieste, aký účel tým sleduje.... Takže pre celkový obraz napíšem viac a vy si vyberte, čo je pre Vášho čitateľa „najpochopiteľnejšie“.
I keď je „špionážna technika“ voľne dostupná, jej použitie v súlade so zákonom už také jednoduché nie je, nakoľko naráža na občiansko-právnu ochranu osobnosti ako aj na trestnoprávnu rovinu. Keďže ide v prevažnej miere o zariadenia, ktoré majú zostať skryté pred objektom snímania, či odpočúvania, je tu oveľa vyššie riziko potenciálneho porušenia  základnej zákonnej požiadavky, a to, že pre vyhotovenie a použitie prejavov osobnej povahy sa vyžaduje súhlas osoby, ktorej sa týkajú. Pritom treba mať na pamäti i rozdiel medzi súhlasom s vyhotovením (obrazového či zvukového) záznamu a s jeho použitím. Ak ste dostali len súhlas s vyhotovením, nemôžete ho aj použiť a zase súhlas s jeho použitím nemôže nahradiť súhlas s jeho vytvorením.
Z tejto zásady však existujú výnimky. Súhlas dotknutej osoby sa nevyžaduje v prípade zákonných licencií. Pričom prvá zákonná licencia umožňuje použiť už vyhotovené písomnosti, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely, pri ktorých je zásah do osobnostných práv vykonávaný na základe konkrétneho zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely...). Druhou zákonnou licenciou je tzv. spravodajská zákonná licencia, ktorá umožňuje bez súhlasu oprávnenej osoby vyhotoviť i následne použiť podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na vedecké a umelecké účely a v tlačovom, filmovom, rozhlasovom a televíznom spravodajstve, pričom ale ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Zo spravodajskej licencie je navyše vyňaté použitie písomností osobnej povahy. V každom prípade treba dbať aj na primeranosť použitia záznamu, predovšetkým z hľadiska účelu, ktorý sa sleduje, i z hľadiska rozsahu a z hľadiska miesta, kde dochádza k jeho vyhotoveniu. Tzn., že záznam by nemal zaznamenávať veci nesúvisiace so sledovaným účelom, nemal by ísť nad nevyhnutný rozsah atď.

„Špionážnymi“ prostriedkami získaný dôkaz, napr. záznam súkromného telef. rozhovoru nahraný na diktafón a pod. bez súhlasu všetkých hovoriacich osôb, by bol aj v občianskom súdnom konaní (nehovoriac o trestnom konaní) považovaný za nezákonný dôkaz, pokiaľ by sa týkal takých prejavov osobnosti, ktoré majú osobnú povahu. Osobnú povahu však nemajú také prejavy, ku ktorým dochádza pri výkone povolania, pri obchodnej alebo verejnej činnosti. Takže takéto prejavy možno zaznamenávať aj bez súhlasu dotknutých osôb a je možné ich použiť pred súdom ako dôkaz. Naopak, dôkaz, ktorého vznik bol zaťažený porušením osobnostných práv dotknutej osoby, chránených zákonmi, ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, by súd ako neprípustný nemal vykonať, inak by hrozilo, že konanie bude trpieť procesnou vadou konania.
Možno trochu odbočím od špionážnych prostriedkov, ale na dokreslenie problematiky považujem za potrebné uviesť, že „nezákonnosť“ dôkazu sa dá negovať, ak sa preukáže, že dotknutá osoba s vyhotovením záznamu súhlasila, pričom sa prihliada na aj na „konkludentný súhlas“. Napr. vzhľadom k tomu, že dnes už je všeobecne známe, že väčšina telefónov má funkciu nahrávania hovoru, dalo by sa za určitých podmienok tvrdiť, že volajúci  konkludentne súhlasí i s možným nahrávaním tel. rozhovoru, ak samozrejme verbálne nevyjadrí opak. Takto získaný záznam by mohol byť následne v civilnom konaní použitý ako dôkaz.
Pri používaní týchto zariadení treba však upozorniť, že predmetom ochrany osobnosti však nie je výkon verejných vecí. Takže pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno robiť záznamy bez obmedzenia a bez predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby.Verejný činiteľ, resp. osoba podieľajúce sa na výkone verejnej moci musí počítať s vyššou mierou obmedzenia ich práva na súkromie a preto je podľa Ústavného súdu SR povinný strpieť vo svojej práci filmovanie alebo fotenie a nie je k tomu potrebný jeho súhlas. Ak sa takýmto záznamom navyše sleduje verejný záujem, rozhodne nemalo by dôjsť k zásahu do súkromnej sféry snímanej osobnosti.

Spomenula som aj trestno-právnu rovinu. Podľa ust. § 377 Trestného zákona sa trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy dopustí ten, kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach. Ako je z uvedeného textu jasné, nie je trestné zaznamenať verejne prednesené slová, či iný verejný prejav osobnej povahy alebo inak povedané, trestné je zaznamenávanie a použitie prejavu osobnej povahy (napr. neverejne prednesené slová)  na mieste neprístupnom verejnosti, pričom zdôrazňujem, že tento prejav musí mať „osobnú povahu“ (týkajúci sa súkromia, či intimity dotknutej osoby) a zverejnením by muselo dôjsť aj k vážnej ujme na práva zaznamenanej osoby. Za trestné však nebude môcť byť považované napr. konanie novinára, ktorý postupuje v súlade s tlačovým zákonom, resp.  na základe vyššie uvedenej spravodajskej licencie, či investigatívneho novinára, ktorý zaznamenáva záležitosti legitímneho verejného záujmu.
Jana Martinková, advokátka

„Advokátka Jana Martinková – AK Advocatus Martinková s.r.o. – Použitie špionážnej techniky – Agent 007“