Hospodárske noviny, 25.7.2011

Hospodárske noviny,  pondelok 25. júla 2011, príloha Podnikanie,

str. 17-18

 

Advokátka Jana Martinková
Prepúšťaniu už bráni zlepšené flexikonto

Neodpracované hodiny bude musieť zamestnanec odrobiť do 12 mesiacov, inak mu hrozí pokuta.

 

Martina Karmanová

Táňa Rundesová

 

Bratislava – Využívanie flexikonta, nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, bude pre firmy čoskoro ešte výhodnejšie. Jeho čerpanie bude totiž po novom časovo ohraničené – zamestnanci budú musieť nahromadené neodpracované hodiny odrobiť najneskôr do dvanástich mesiacov. Prechodné ustanovenie v Zákonníku práce, ktoré bolo akýmsi liekom na situáciu v podnikoch počas hospodárskej krízy, sa dostalo do zákonníka natrvalo. „Nabehnúť“ naň tak môže firma hocikedy. Flexikonto budú môcť využívať aj firmy, ktoré nemajú odbory. Na dohodnutie podmienok postačí aj kolektívne vyjednávanie zamestnaneckej rady či dôverníka. Okrem týchto spomínaných zmien ostáva princíp fungovania flexikonta rovnaký. Zmeny prináša novela Zákonníka práce, ktorá by mala platiť od septembra.

 

Ako to funguje

Spoločnosť Kromberg Schubert v Kolárove, subdodávateľ veľkých automobiliek, využíva flexikonto už dlho. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času kvôli poklesu zákaziek sa im osvedčilo. Na rozdiel od klasického prístupu totiž šetrí nielen peniaze, ale rieši aj situáciu prestojov medzi výrobami. Ako dnes funguje flexikonto? „Ak za klasických podmienok zamestnanec neodpracoval vo februári napríklad tri dni, nemal ich zaplatené. Pri flexikonte má zaplatenú plnú mzdu aj za ne, ale evidujú sa mu hodiny v mínuse. Zamestnanec má o tom prehľad aj na výplatnej páske,“ vysvetľuje Mária Kobidová, ktorá vo firme pracuje.

Ak je naopak, vo fabrike práce viac, ľudia prídu pracovať nadčas mimo bežnej pracovnej doby, no v skutočnosti to nie je nadčas, len si s ním „vynulujú“ naakumulované mínusové hodiny. Najväčšie plus je, že hoci sú ľudia doma a odpracujú týždenne menej ako 40 hodín, firma ich nemusí prepúšťať. Ušetrí si náklady často na neúnosne vysokom odstupnom.

V rámci flexikonta sa teda zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, že zamestnanec dostane základný mesačný plat bez ohľadu na svoje mínusové časové konto. Pričom keď zákazky pribudnú, odpracuje si vopred zaplatené, ale neodpracované dni počas nasledujúcich víkendov či štátnych sviatkov. Za prácu počas víkendov a sviatkov nedostane žiadny príplatok ani inú odmenu. V tomto prípade sa takéto dni berú ako bežné dni pracovného týždňa.

 

Podmienky využívania

Ak chce zamestnávateľ spomínané konto využívať, musí hneď na začiatku preukázať, že na jeho strane nastala v hospodárení skutočná prekážka. Či už technická porucha, zlyhanie dodávok materiálu alebo pokles objednávok. Vtedy má podnik zelenú. Môže „nabehnúť“ na flexikonto. Pokiaľ žiadnu prekážku firma na svojej strane nemá, môže využiť takzvané konto pracovného času. Princíp fungovania je takmer rovnaký ako pri flexikonte. Zamestnávateľ môže platiť zamestnancovi dohodnutú mzdu, aj keď potrebné hodiny neodpracuje, alebo mzdu odvodiť od počtu odrobených hodín. Záleží na dohode, podmienky nemusia byť vyrokované kolektívne. Stačí dohoda s konkrétnym zamestnancom. V oboch prípadoch však platí, že pracovník môže pracovať dlhšie, ale musia byť dodržané pravidlá o maximálnom pracovnom čase, o minimálnom čase odpočinku či o neprekročení 150 hodín nadčasov ročne.

 

V prospech firiem

Súčasná podoba flexikonta mala aj nedostatky. Novela Zákonníka práce ich však odstránila. Teraz už nebudú podmienky nerovnomerného pracovného času predstavovať pre firmy také riziko. „Zákon napríklad neriešil prípady, keď zamestnanec podal výpoveď skôr, ako mal odpracované hodiny za čas, za ktorý mu bolo  poskytnuté voľno, a za ktoré teda dostal už aj zaplatené,“ vysvetľuje právnička kancelárie ULC Čarnogurský Paulína Ondrášiková.

            Problémom bolo aj časové obdobie, dokedy mohol zamestnanec konto čerpať. Pôvodná úprava umožňovala firmám využiť flexikonto od 1.marca 2009 do 31. decembra 2012. Hrozilo, že posúvaním nahromadených hodín povinnosť odrobiť si ich zamestnancovi zanikne.

            Práve tieto dve medzery v doterajšom platnom Zákonníku práce niektorí zamestnanci zneužívali a firmy pripravili o nemalé peniaze. Zamestnávatelia sú teraz voči takýmto prípadom chránení. „Zamestnanec musí odpracovať svoje pracovné voľno do dvanástich mesiacov. Ak dostane výpoveď za hrubé porušenie pracovnej disciplíny alebo podá výpoveď sám, musí časť mzdy, ktorú neodpracoval, vrátiť. Pri výpovedi z nadbytočnosti neodpracovanú časť mzdy doplácať nemusí,“ objasňuje právnička.

            Ak nastane situácia, že flexikonto si pracovníci nevynulujú do dvanástich mesiacov, žiadne sankcie nehrozia, pokiaľ firma uzavrie so zamestnancami písomnú dohodu o ďalšom postupe.

 

 

 

 

Porovnanie výdavkov firmy pri využití flexikonta a výpovede

Firma má 500 zamestnancov. Vie, že od septembra bude mať menej zákaziek a že 200 pracovníkov začne od septembra využívať flexikonto – podľa podmienok, nového Zákonníka práce.  Všetkých 200 pracovníkov má priemernú mzdu*  300 EUR.

 

SITUÁCIA A - flexikonto:

Koľko firma vynaloží na mzdy za obdobie 09 – 12/2011, ak pracovníkov, napriek nedostatku práce, neprepustí, ale budú fungovať v rámci flexikonta.

 

Výpočet

 

zamestnanci             

Základná zložka mzdy s odvodmi*

počet mesiacov pracovného voľna

Náklady v Euro

200

408

4

326 400

 

 

SITUÁCIA B – dohoda a výpoveď:

Koľko by stálo firmu, keby dala všetkým 200 pracovníkom výpovede podľa nového zákonníka k 1. októbru 2011**.

 

Výpočty s rôznym odstupným

 

DOHODA

1. Ak sa zamestnávateľovi podarí ukončiť pracovný pomer s 200 zamestnancami dohodou

zamestnanci             

mzda

počet mesiacov za kt. patrí odstupné***

Náklady

50

300

1(zamestnaní menej ako rok)

15 000 EUR

100

300

2(zamestnaní aspoň rok,menej ako 5

60 000 EUR

50

300

3(zamestnaní aspoň 5 rokov)

45 000 EUR

 

 

 

Celkové náklady: 120 000 EUR

 

2.Ak boli všetci zamestnanci končiaci dohodou zamestnaní aspoň 1 rok a menej ako 5 rokov

zamestnanci  

mzda

počet mesiacov za kt. patrí odstupné***

Náklady

200

300

2

120 000 EUR

 

3. Ak polovica zamestnancov končiacich dohodou bola zamestnaná aspoň 1 rok a menej ako 5 rokov a polovica aspoň 5 rokov

zamestnanci             

mzda

počet mesiacov za kt. patrí odstupné***

Náklady

100

300

2

60 000 EUR

100

300

3

90 000 EUR

 

 

 

Celkové náklady:

150 000 EUR

 

 

VÝPOVEĎ

1. Ak dá zamestnávateľ výpoveď 200 zamestnancom

zamestnanci             

mzda s odvodmi

počet mesiacov výpovednej doby

Náklady

50

408

1(zamestnaní menej ako rok)

20 400 EUR

100

408

2(zamestnaní aspoň rok, ale menej ako 5)

81 600 EUR

50

408

3(zamestnaní aspoň 5 rokov)

61 200 EUR

 

 

 

Celkové náklady:

163 200 EUR

 

VÝSLEDOK: 163 200 eur – 120 000 eur = 43 200 eur

Pri výpovediach vynaloží zamestnávateľ o 43 200 eur viac ako v rovnakom modeli pri dohodách o ukončení pracovného pomeru.

 

2. Ak boli všetci zamestnanci končiaci výpoveďou zamestnaní aspoň 1 rok a menej ako 5 rokov

zamestnanci             

mzda s odvodmi

počet mesiacov výpovednej doby

Náklady

200

408

2

163 200 EUR

 

VÝSLEDOK: 163 200 eur – 120 000 eur = 43 200 eur

Rozdiel oproti dohode – zvýšené náklady pre zamestnávateľa o 43 200 eur.

 

3. Ak polovica zamestnancov končiacich výpoveďou bola zamestnaná aspoň 1 rok a menej ako 5 rokov a polovica aspoň 5 rokov

zamestnanci             

mzda s odvodmi

počet mesiacov výpovednej doby

Náklady

100

408

2

81 600 EUR

100

408

3

122 400 EUR

 

 

 

Celkové náklady: 204 000 EUR

 

VÝSLEDOK: 204 000 eur – 150 000 eur = 54 000 eur

Rozdiel oproti dohode – zvýšené náklady pre zamestnávateľa o 54 000 eur

 

 

ZÁVER

napriek zdanlivej finančnej výhode výpovedí si treba uvedomiť, že pri flexikonte výroba vo firme pokračuje, kým po výpovediach je v kolapse.

 

* Pri nákladoch flexikonta sa nepoužíva priemerná mzda, ale základná zložka mzdy dohodnutá v mzdových podmienkach, niekedy môže byť nižšia ako priemerná mzda, záleží na dohode. Prípad abstrahujeme od takýchto detailov praxe, vychádzame z ideálneho stavu, teda že ZZM je približne v rovnakej výške ako priemerná mzda.

** Ak by sa v septembri doručili výpovede, výpovedná doba by uplynula buď 31.10.2011 alebo 30.11.2011 alebo 31.12.2011.

*** = násobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba.

Zdroj: Jana Martinková, Advocatus Martinková, s.r.o.

 

 

 

Výpadky vo výrobe vás nemusia položiť

 

Ustriehnite, koľko budú zamestnanci bez práce a koľko budú musieť stíhať robiť po skončení voľna.

 

Táňa Rundesová

 

Bratislava – V spoločnosti Sloveo Trnava, ktorá je obslužnou firmou pre trnavský PSA Peugeot, majú flexikonto zamestnanci na dvoch pásových prevádzkach. „Keď sa zastaví výroba, každému sa registruje, koľko sa mu na konte nazbiera neodpracovaných hodín,“ hovorí Štefan Nosál, zamestnanec podniku. Niektorí výrobní pracovníci flexikonto nevyužívajú. Zamestnávatelia poukazujú na to, že takáto forma práce je výhodná najmä vo veľkých strojárenských podnikoch, ktoré tým môžu lepšie reagovať, ak im napríklad o polovicu klesnú zákazky. Nemusia totiž draho prepúšťať. Podľa Emila Machynu z OZ KOVO túto formu uplatňuje až 67 podnikov združených vo zväze.

 

Zvážte situáciu

Pri rozhodovaní, či zvoliť flexikonto alebo hromadne prepustiť zamestnancov, by mal podnik zvážiť viac faktorov. Predovšetkým možnú dĺžku „nepráce“, očakávaný objem roboty po skončení takéhoto voľna a taktiež hodnotu kvalifikácie svojich zamestnancov. Ako radí napríklad Juraj Plesník, šef MK Kodreta, flexikonto je vhodné pre väčšie, nie pre menšie firmy s prácne vyškolenými ľuďmi. Nie je pre ne vhodné ani preto, že si chcú udržať napríklad starých zákazníkov, čím sú často vystavení náhodnej ponuke trhu a nemôžu si ani nadčasy tak masovo naplánovať ako veľké firmy.

            Podľa advokátky Jany Martinkovej je dôležité dobre odhadnúť čas, počas ktorého sa predpokladá flexikonto a trvanie vážnej prekážky v práci. Prípadne – v akom rozsahu budú musieť neskôr zamestnanci poskytnuté pracovné voľno odpracovať. Tu treba dať pozor, či zamestnanec stihne mínusové hodiny odrobiť do 12 mesiacov. „Ak nie, je to pre zamestnávateľa strata,“ dodáva Martinková. Rovnako podstatný je očakávaný nárast práce po opätovnom získaní zákaziek. „Ak firma drží flexikontom kapacitu zamestnancov na 10 zákaziek, no napokon získa len 5, zase nastáva situácia, že nebudú môcť odpracovať mínusové hodiny, za ktoré už mzdu dostali,“ upozorňuje. Pri kvalifikovaných zamestnancoch, ktorí sa v krátkom čase dajú len ťažko nahradiť, je tiež jednoduchšie, ak si ich zamestnávateľ udrží pomocou flexikonta, dodáva advokátka.

 

Iný postup

Ak po skončení pracovného voľna nie je nádej na dostatočný nárast zákaziek a je riziko, že by si zamestnanci neodpracovali vyplatenú mzdu, môže zamestnávateľ zvoliť iný postup než flexikonto. „Písomne so zástupcami zamestnancov vymedzí vážne dôvody, pre ktoré nemôže prideľovať prácu. Na tomto základe vznikne zamestnancom nárok na náhradu mzdy v sume určenej dohodou, najmenej však 60 percent priemerného zárobku,“ radí právnička. Takúto náhradu mzdy by si zamestnanci už odpracovať nemuseli – je to predsa len menej než ich nároky pri flexikonte. Navyše ešte do konca roka môžu zamestnávatelia v takej situácii dostať od úradu práce aj príspevok na podporu udržania zamestnanosti – na zdravotné a sociálne odvody za pracovníkov, ktorým by sa kvôli prekážkam v práci poskytovala náhrada mzdy.

            Podľa odborárov veľkí zamestnávatelia flexikonto zneužívali a budú i naďalej. „Pracovníci si odrábali mínusové hodiny hlavne cez víkendy a nedostávali za to sviatkové príplatky. Vedenie sa vyhováralo, že si to mali odrobiť cez týždeň, nie cez sviatok,“ sťažuje sa Machyna. Je presvedčený, že nový Zákonník práce, tým, že zvoľnil paragrafy v prospech zamestnávateľov, im uvoľní ruky hlavne tam, kde je ázijský kapitál.