, 30.10.2012 EN

Attorney Jana Martinková: Insurees of health insurance companies are not plush toys


Advokátka Jana Martinková - Attorney-at-law (lawyer), der Rechtsanwalt - Advocatus Martinková s. r. o.
Already in the beginning of arbitration proceedings HICEE (Penta) against the Slovak republic she foresaw Slovakia’s success, despite the professional public being of a different opinion. Beside providing complex legal services, she deals with the health insurance companies’ legislation and protection of foreign investments with connection to international arbitrations. We were talking to attorney Jana Martinková about the issue of health insurance companies.

Your name is also being associated with health insurance companies. What do you think of Minister Zvolenská’s gesture, when she came to the cabinet’s session with a plush sheep?

I believe the citizens are not only plush toys in the hands of the government and I hope that nobody thinks there is room for humor within the making of a legislation framework that will have impact not only on the health and lives of five million people, but also on their economical situation in the years to come.

Chairman of the Slovak Medical Chamber thinks that plurality of health insurance companies has made the healthcare system more expensive and creation of a single insurance company shall bring a stable financial system?

Just as it has been important to me years ago (when 99% of the public manipulated by the media has approved of the health insurance companies’ right to profit just as in any other case of any other entrepreneur) for the people to realize that health insurance is not entrepreneurship in the sense that the health insurance companies are merely carrying out administration of public funds following a statutory mandate and the public funds from the insurance premiums do not become their ownership to be able to create an unreasonably big profit;  it is important to me now for the people to not only blame the health insurance companies, or their profit, respectively, for the situation in the healthcare. They cannot be blamed for the plurality system not having brought positive outcomes in the administration of the public funds. It must be  understood that the single responsible subject here is the state as the creator of the entire system, or respectively the government and legislator. If the healthcare professionals like to draw attention to themselves by comparisons with animals, I could also put it this way: Who would blame a dog for having eaten a chicken if his long chain allowed him to get into the henhouse? Is the dog to blame, or is it the owner (state), who hadn’t shortened his chain? In 2004, the legislator created a long chain for the insurance companies and a short and easy access to the chicken (maybe intentionally, maybe as a result of negligence). In 2007, the owner (legislator) closed the henhouse in such a way that almost nobody could get inside and neither the dog, nor the owner had profit of it. Today, after the henhouse having been opened again, the legislator aims to kill the edacious dog instead of first shortening his chain and replacing him with a lazy dog who probably wouldn’t get into the henhouse even without the chain.

Are you implying that a single and state-owned health insurance company won’t bring an improvement in financing of the healthcare system?

I am a bit skeptical regarding this issue and I believe that the public has demagogical and inappropriate anticipations from this change. A change of plurality system towards unitary system on the one hand does sound grand, mainly for the frustrated citizens who also after the increasing duties’ burden have no prospect of a higher-quality healthcare. However, this change is not coming in the right time, further more, even a creation of a single health insurance company alone won’t lead to a more efficient use of public funds, not to mention the direct and indirect costs in hundred-millions amounts that this step will bring. I’m asking, where do people get the certainty that insurance in the sole hands of the state will mean an effective administration, even with a profit that shall be given back into the system. Let’s have a look at the present economical results of the state-owned insurance company, the state-owned healthcare facilities etc. I do not have anything against the existence of a single health insurance company, but also despite Slovakia priding itself of being a state of law, most of the state officials and civil servants do not carry out their responsibilities on a professional level identical to more developed European countries and their motivation towards effectiveness is disputable.

You have always been a critic of the private health insurance companies’ profit, have you changed your mind?

I have not, I’m only pointing out that the insurance companies hadn’t created these rules, they’re only making use of the legislative options that administer the running of the public health insurance system. Those must be held responsible, who created the 2004 Act on Health Insurance, those who allowed for a purposeful application of this statute to benefit of the health insurance companies’ profit,  but also those who in the beginning didn’t take any constitutional actions against this inceptive legislation, despite the possibility of being same successful as the deputies with their complaint in 2008;  as well as those who with their amendments always addressed a partial issue without complex legislative changes that would join non-conformal statutes etc. The subject to blame for this situation is the idle legislator who does not forego problems and when addresses them, uses “hammer for delicate jewel maker’s work”. The resulting damages of the legislative “mistakes” are of course borne and will be borne solely by the citizen, because the twenty-year history of Slovakia shows that political responsibility for decisions having a huge negative material impact on the citizens  is only a chimera and material responsibility of state officials only utopia.

However, the government objective of unitization of health insurance says that “an advantage of a monopolistic state-owned enterprise will be that it shall fulfill the state’s obligation following from the Constitution, securing of a free healthcare”.

But this constitutional model can be secured in full extent regardless of the number of insurance companies on the market, without the risk of legal disputes with the insurance companies. I have no idea why the state impedes coherent changes of the already existent statutes that would, in a constitutional manner, not only to the elimination of the insurance companies’ profit, but mainly to an effective exercise of the public health insurance with the objective of achieving a free healthcare;  but on the contrary, pushes through the most expensive and least effective solution. Therefore I start to think that the objective is not the effectiveness of public funds, but solely the political-economical dissolution of connections and influences in the healthcare sector and the revival thereof with new or almost new players.

You have mentioned that expropriation will be associated with direct and indirect costs. Those direct cost are probably compensation to be paid to the insurance companies and the organizational and technical costs. What about those indirect ones?

It would be naïve to think that expropriation, even if accompanies with a certainly considerably high compensation, would not be challenged by the insurance companies and that there would be no legal disputes. Not even compensation would legitimize the new legislation measure which, as it is being presented, does not respect the essence and sense of the basic constitutional rights of private entities, from the point of view of the followed objective (effectiveness of public funds) is not inevitable  or appropriate from the point of view of consequences in regard to the legitimate interests and legally acquired rights of the private health insurance companies and their shareholders. Also, there is a risk of breach of the principle of legal certainty and the principle of proportionality. The condition of public interest may be considered just when the legitimate purpose that is being followed by an invasion into ownership rights can not be achieved by different ways that invade an ownership right less. This means, that the state must select from the several available options for achieving the goal the one that ensures the necessary proportion of the ownership rights of the insurance company’s shareholders and the interests of the state. I have in the past several time specified the existence of more appropriate legal means for achieving the said objective. It cannot be blithely believed that the insurance companies won’t make use of these weak points in disputes against the state. It would be sad, should the welcome endeavor towards effectiveness in the end resulted in waste of public funds for expropriation and for funding of legal disputes.

Do you think that Slovakia does have a chance to win in the arbitration disputes with insurance companies regarding the ban on profit that are currently pending?

In disputes against a state, the crucial question is mainly the one whether or not the state wants to win. Then a realistic professional assessment is irrelevant. Either way there is sufficient argumentation to the advantage of Slovakia, it will mostly be important to which extent the state’s legal representation made use of it. If they were fully committed when going to the second phase of the arbitration proceedings, I have no doubt Slovakia does have a chance to win.

Advokátka Jana Martinková: Poistenci zdravotných poisťovní nie sú plyšové hračky

Už na začiatku arbitráže HICEE (Penta) proti Slovenskej republike o jednu miliardu Euro predpovedala úspech Slovenska, aj keď odborná verejnosť bola iného názoru. Okrem poskytovania komplexných právnych služieb sa venuje aj legislatíve zdravotných poisťovní a ochrane zahraničných investícií s väzbou na medzinárodné arbitráže. S advokátkou Janou Martinkovou sme sa rozprávali o problematike zdravotných poisťovní.

Vaše meno sa spája aj so zdravotnými poisťovňami. Čo si myslíte o geste pani ministerky Zvolenskej, ktorá prišla na rokovanie vlády s plyšovou ovcou?

Verím, že občania nie sú len plyšovými hračkami v rukách vlády a dúfam, že si nikto nemyslí, že pri vytváraní legislatívneho rámca, ktorý bude mať dopad nielen na zdravie a životy 5 miliónov ľudí, ale aj ich ekonomickú situáciu v ďalších rokoch, je priestor na humor. 

Predseda slovenskej lekárskej komory si myslí, že pluralita zdravotných poisťovní predražila zdravotný systém a vytvorenie jednej poisťovne prinesie stabilný finančný systém?

Tak ako mi pred rokmi záležalo (keď 99% mediálne zmanipulovanej verejnosti schvaľovalo právo zdravotných poisťovní na zisk rovnako ako v prípade každého iného podnikateľa), aby si ľudia uvedomili, že verejné zdravotné poistenie nie je podnikanie ako, že zdravotné poisťovne sú len vykonávateľom správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia a verejné zdroje získané z odvodov sa nestávajú ich vlastníctvom, aby z neho mohli vytvárať  neprimerane vysoký zisk, tak mi teraz záleží na tom, aby ľudia nevinili za stav zdravotníctva len zdravotné poisťovne, prípadne ich zisk. Nemožno ich viniť za to, že pluralitný systém nepriniesol pozitívne výsledky v hospodárení s verejnými zdrojmi. Treba si uvedomiť, že jediným zodpovedným subjektom je tu štát ako tvorca a regulátor celého systému, resp. vláda a zákonodarca. Ak odborníci v zdravotníctve  radi pútajú verejnosť  zvieracími komparáciami, tak by som sa mohla vyjadriť aj takto: Kto by vinil psa za to, že zožral sliepku, ak mu dlhá reťaz umožnila dostať sa až do kurína. Môže za to pes alebo pán (štát), ktorý mu neskrátil reťaz?  V 2004 zákonodarca vytvoril dlhú reťaz pre poisťovne a krátku a jednoduchú cestu k sliepke (možno vedome, možno z lajdáckosti). V 2007 roku pán (zákonodarca) zatvoril kurín takým spôsobom, že sa do neho takmer nikto nedostal, prospech z toho nemal ani pes ani pán. Dnes, potom ako je kurín zase otvorený, chce zákonodarca zabiť žravého psa, namiesto toho, aby mu najskôr skrátil reťaz a sťažil prístup ku kurínu a  nahradiť ho lenivým psom, ktorý sa možno do kurníka nedostane ani bez reťaze.

Naznačujete teda, že jedna a to štátna ZP neprinesie zlepšenie financovania zdravotníctva?

V tomto som dosť skeptická a myslím, že verejnosť má demagogické a neprimerané očakávania od tejto zmeny. Zmena pluralitného systému k unitárnemu systému znie síce veľkolepo, hlavne pre frustrovaných občanov, ktorý ani po narastajúcom odvodovom zaťažení nemajú vyhliadky na kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Táto zmena však neprichádza vo vhodnom čase a navyše vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne samo o sebe nepovedie k zefektívneniu využívania verejných zdrojov, odhliadnuc od priamych a nepriamych výdavkov v rádovo stámiliónových výškach, ktoré tento legislatívny krok prinesie. Pýtam sa, kde berú ľudia istotu, že poistenie len v rukách štátu bude znamenať efektívne hospodárenie, dokonca aj so ziskom, ktorý sa vráti do systému. Pozrime sa na doterajšie hospodárske výsledky štátnej poisťovne, štátnych zdravotníckych zariadení a pod. Nemám nič proti existencii jednej zdravotnej poisťovne, ale i keď sa Slovensko hrdí statusom právneho štátu, väčšina štátnych funkcionárov a úradníkov nevykonáva  svoje funkcie na identickej profesionálnej a etickej úrovni ako vo vyspelejších európskych krajinách a ich motivácia k efektivite je diskutabilná.

Vždy ste bola kritikom zisku súkromných zdravotných poisťovní, zmenila ste názor?

Nezmenila, len upozorňujem na to, že poisťovne tie pravidlá nevytvorili, len využívajú legislatívne  možnosti, ktoré nastavujú fungovanie systému verejného zdravotného poistenia. Na zodpovednosť treba brať tých, ktorí vytvorili zákon o ZP z roku 2004, ktorí pripustili účelovú aplikáciu tohto zákona v prospech zisku zdravotných poisťovní, ale aj tých, ktorí voči tejto počiatočnej legislatíve nepodnikli v zárodku ústavné kroky, napriek tomu, že mohli byť v rovnakej miere úspešní ako poslanci so sťažnosťou  z roku 2008, ako aj tých, ktorí novelami riešili vždy len čiastkový problém bez komplexných legislatívnych zmien, ktoré by skĺbili nekonformné zákony, atď. Vinníkom za túto situácia je pasívny zákonodarca, ktorý problémom nepredchádza, a keď ich už rieši, tak používa „kladivo na šperkársku prácu“. Následné škody  legislatívnych „omylov“ samozrejme znáša a bude znášať už len občan, pretože dvadsaťročná história Slovenska dokazuje, že politická zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré majú obrovský negatívny materiálny dosah pre občanov  je len chiméra a hmotná zodpovednosť štátnych funkcionárov utópia.

Vo vládnom zámere zjednotenia poistenia sa ale uvádza, že „ výhodou monopolnej štátnej firmy je, že bude plniť záväzok štátu vyplývajúci z ústavy voči jednotlivcovi spočívajúci v zabezpečení bezplatnej zdravotnej starostlivosti“.

Lenže tento ústavný model možno v plnej miere zabezpečiť bez ohľadu na počet poisťovní na trhu a bez rizika súdnych sporov s poisťovňami. Netuším, prečo sa štát bráni koherentným zmenám už existujúcich zákonov, ktoré by ústavne konformným spôsobom viedli nielen k eliminovaniu zisku poisťovní, ale hlavne k efektívnemu vykonávaniu verejného zdravotného poistenia s cieľom dosiahnutia bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ale naopak presadzuje to najdrahšie a najmenej efektívne riešenie. Preto nadobúdam pocit, že tu nejde o efektivitu verejných zdrojov, ale výlučne o politicko-ekonomický rozklad väzieb a vplyvov v zdravotníckom sektore a ich obrodu s novými či staronovými hráčmi.

Spomenuli ste, že s vyvlastnením budú spojené priame a nepriame výdavky. Priame sú asi odškodnenie poisťovní a organizačno - technické náklady. A tie nepriame?

Je naivné domnievať sa, že vyvlastnenie, i keď sprevádzané iste značne vysokým odškodnením, poisťovne nenapadnú a nevyvolajú súdne spory. Ani primeraná náhrada nezlegitimizuje pripravované legislatívne opatrenie, ktoré tak ako sa prezentuje, nerešpektuje podstatu a zmysel základných ústavných práv  súkromných entít, z hľadiska sledovaného cieľa (efektivita využitia verejných zdrojov) nie je nevyhnutné a tiež primerané z hľadiska následkov vo vzťahu k legitímnym záujmom a legálne nadobudnutým právam súkromných zdravotných poisťovní a ich akcionárov. Rovnako tu hrozí porušenie princípu právnej istoty a princípu proporcionality. Podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú až vtedy, ak legitímny účel, ktorý sa sleduje zásahom do vlastníckych práv, nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré do vlastníckeho práva zasahujú miernejšie. Tzn., že štát musí vyselektovať z viacerých dostupných možností pre dosiahnutie cieľa tú, ktorá zaručuje potrebnú  rovnováhu medzi vlastníckymi právami akcionárov poisťovní a záujmami štátu. Existenciu vhodnejších dostupných právnych prostriedkov na dosiahnutie uvedeného cieľa som v minulosti už viac krát konkretizovala. Nemožno ľahkovážne veriť, že poisťovne všetky tieto slabiny nepoužijú v sporoch proti štátu. Bolo by smutné, ak by vítaná snaha o efektivitu napokon skončila plytvaním verejných zdrojov na vyvlastňovanie a na živenie súdnych sporov

Myslíte si, že Slovensko má šancu na výhru v arbitrážnych sporoch s poisťovňami o zákaze zisku, ktoré aktuálne prebiehajú?

V sporoch so štátom je do veľkej miery rozhodujúce i to, či chce štát vyhrať. Vtedy je reálny odborný odhad irelevantný. Každopádne využiteľnej argumentácie v prospech Slovenska je dostatok, záleží hlavne na tom do akej miery ju právni zástupcovia štátu zúročili. Ak do druhej fázy arbitrážneho konania išli s maximálnym nasadením, nepochybujem, že má Slovensko šancu uspieť.