TASR, Teraz.sk, 27.5.2014:

 

Úspech v arbitráži nedokazuje, že je vyvlastnenie správne, tvrdí IHP
TASR, 27.5.2014
Inštitútu zdravotnej politiky (IHP) sa takto vyjadril k víťazstvu Slovenska v arbitráži v spore s holandskou poisťovňou Achmea.

Achmea, Arbitráž, IHP, vyvlastnenie, Advokátka,  Rechtsanwältin, Attorney-at-Law, Jana Martinková z Advokátskej kancelárie Advocatus Martinková s.r.o., foto: Peter Frolo
Bratislava 27. mája (TASR) - Rozhodnutie arbitrážneho tribunálu rozhodne nie je dôkazom toho, že zámer a kroky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR v súvislosti s vytvorením unitárneho systému verejného zdravotníctva sú správne a plne v súlade nielen s našou, ale aj európskou legislatívou. Vyplýva zo stanoviska Inštitútu zdravotnej politiky (IHP) k víťazstvu Slovenska v arbitráži v spore s holandskou poisťovňou Achmea, akcionárom Union zdravotnej poisťovne, pre plány vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu a možné vyvlastnenie.

Poradkyňa IHP pre zdravotnú legislatívu, advokátka Jana Martinková považuje takýto výklad za zavádzajúci, pretože arbitrážny súd mohol posudzovať len súlad s bilaterálnou dohodou o ochrane investícií (BIT). „Podľa mňa však ani k tomu nedošlo, keďže doposiaľ nenastal ani zásah do investície Achmey zo strany štátu. Transformačný zákon ešte formálne neexistuje a nedošlo ani k vyvlastneniu a následnému odškodneniu“, povedal Martinková pre TASR.

Podľa advokátky bolo iniciovanie žaloby zo strany Achmey predčasné, hoci sa spoliehala na reálnu uskutočniteľnosť ministerstvom prezentovaného časového harmonogramu zavedenia jednej zdravotnej poisťovne. „Arbitrážne súdy nemajú právomoc štátu niečo zakazovať, môžu maximálne niečo odporučiť, ale robia to vo všeobecnosti veľmi zriedka, „zopakovala Martinková svoje vyjadrenie z februára 2013 a dodala, že „v tomto prípade len tribunál konštatoval to, čo musel, že koncept a implementácia verejného zdravotného poistenia sú plne v rukách štátu a tak nemá právo zasahovať do demokratického procesu suverénneho štátu.

BIT dohoda pripúšťa vyvlastnenie, ale stanovuje mu podmienky. IHP tvrdí, že ich splnenie ešte nebolo možné posúdiť. „To sa zmení, ak sa vláda rozhodne doviesť svoj plán unitarizácie do konca. Predpokladám, že potom nás bude čakať arbitráž znova a jej výsledok bude závislý jednak od kvality transformačného zákona, následného procesu vyvlastnenia a výšky odškodnenia,“ dodala Martinková.  

Projekt unitárneho systému verejného zdravotného poistenia je v súčasnosti zastavený pre chýbajúce peniaze. Premiér Robert Fico v reakcii na verdikt tribunálu priznal, že reálne zdroje na vyplatenie akcionárov súkromných poisťovní nie sú. Naďalej ich však chce získať predajom štátnych aktív.

Celé stanovisko:
Rozhodnutie arbitrážneho tribunálu rozhodne nie je dôkazom toho, že zámer a kroky MZ SR v súvislosti s vytvorením unitárneho systému verej. zdravotníctva sú správne a plne v súlade nielen s našou, ale aj európskou legislatívou. Takýto výklad považujem za silne zavádzajúci.
Arbitrážny tribunál takéto parametre  posudzovať nemohol a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, že mohol maximálne posudzovať len súlad s bilaterálnou dohodou o ochrane investícií (BIT). Podľa mňa však ani k tomu nedošlo, keďže doposiaľ nedošlo ani k zásahu do investície Achmey zo strany štátu. Transformačný zákon ešte formálne neexistuje a nedošlo ani k vyvlastneniu a následnému odškodneniu. Z tohto pohľadu bolo iniciovanie žaloby zo strany Achmey predčasné, keďže ešte nedošlo k samotnému porušeniu BIT, i keď logické, nakoľko sa spoliehala na reálnu uskutočniteľnosť ministerstvom prezentovaného časového harmonogramu zavedenia jednej ZP. Nemyslím si, že Achmea očakávala, že by tribunál mohol tento proces zastaviť. Ako som sa vyjadrila už na začiatku sporu/vo februári minulého roku/, mohla tým jedine dosiahnuť faktickú diskusiu o tomto zámere. Arbitrážne súdy totiž nemajú právomoc štátu niečo zakazovať, môžu maximálne niečo odporučiť, ale robia to vo všeobecnosti veľmi zriedka a neradi. V tomto prípade len tribunál konštatoval, to čo musel, t.j.  že koncept a implementácia verejného zdravotného poistenia sú plne v rukách štátu a že nemá právo zasahovať do demokratického procesu suverénneho štátu. Dalo by sa to formulovať i tak – do rozhodnutia štátu zasahovať nemôžeme, môžeme posudzovať až jeho následky. BIT dohoda priamo nezakazuje vyvlastnenie, len mu stanovuje podmienky a ich splnenie ešte nebolo možné posúdiť. Spory o ochrane investícií sa zameriavajú viac menej na konštatovanie porušení ustanovení BIT a odškodnenie, ale v tomto prípade nebolo ešte o čom rozhodovať. To sa zmení, ak sa vláda rozhodne doviesť svoj plán unitarizácie do konca. Predpokladám, že potom nás bude čakať arbitráž znova a jej výsledok bude závislý jednak od kvality transformačného zákona, následného procesu vyvlastnenia a výšky odškodnenia.
Advokátska kancelária Advocatus Martinková s.r.o.