Pravda, 4.júla 2011

Pravda, Denná príloha „užitočná pravda“, 4.júla 2011 www.pravda.sk 

Dedenie celého majetku zaručí niekedy len závet

Helena Kokolová

Bratislava

Advokátka Jana Martinková - Advocatus Martinková s. r. o. - Pravda.sk
Po rozvode sa iba málokto ponáhľa uzatvárať ďalšie manželstvo. Rozvedení žijú často spoločne aj spoločne nadobúdajú majetky značnej hodnoty. Dnes sa však do manželstva nehrnú ani mladí. Berú si hypotéky na byt, úvery na nábytok, kupujú si spoločne autá. Nemyslia na fakt, že v prípade smrti jedného z nich sa o tieto majetky môžu deliť dokonca aj so svokrovcami. Týka sa to aj bezdetných manželov. Ak svokrovci už nežijú, o svoje veci sa môžu deliť aj so súrodencami zosnulého. Ak chcú tomu predísť, každý musí zanechať závet v prospech toho druhého. Najvhodnejšie je o jeho spísanie požiadať notára. Robí sa to formou notárskej zápisnice. Pokiaľ ide len o závet, odmena notára je podľa vyhlášky 26,56 eura, ďalších 1,33 Eur sa platí za zistenie totožnosti a 3,32 eura za vydanie potvrdenia o spísaní a uložení a za registráciu v archíve listín.

Spolu s daňou, ak ide len o závet, by podľa prezidenta komory Karola Kovácsa nemal poručiteľ zaplatiť viac ako 70 eur. „V tejto sume sú zahrnuté aj právne porady,“ pripomína. Ak si takéto dôležité listiny spisujú ľudia sami, nevyhnú sa právnych chybám, ktoré môžu spôsobiť aj neplatnosť závetu. V porovnaní s hodnotou majetku, o ktorej poručiteľ za života rozhoduje, sa platí u notára pomerne málo.

„Náš právny poriadok nepozná inštitút dedičskej zmluvy ani spoločný závet manželov či partnerov,“ objasňuje ďalej Kovács. „Ak si životní partneri, ktorí nie sú manželmi, ale aj bezdetní manželia chcú usporiadať vzájomné majetkové vzťahy pre prípad smrti a dedenia, môže tak urobiť každý z nich, ale len závetom. Ak nemajú vlastných potomkov, je to jednoduchšie. Ak ich majú, musia zohľadniť ich práva ako neopomenuteľných dedičov.“

Maloletým potomkom sa musí z dedičstva dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým aspoň toľko, koľko je jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. „Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu týchto potomkov.“ Vzťahuje sa to aj na vnúčatá  či pravnúčatá poručiteľa, ak sa ich rodičia smrti svojho otca alebo dedka nedožili a z toho dôvodu sú ich potomkovia povolaní dediť.

Aj advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková závet pokladá za najjednoduchšie riešenie pre partnerov. „Dajú sa ním z dedenia vylúčiť všetci potenciálny dedičia – legitímni, akými sú manžel alebo manželka, rodičia, súrodenci, príbuzní, s výnimkou detí. Tí patria totiž medzi neopomenuteľných dedičov.“

Bezdetní partneri by si aj podľa nej určite mali upraviť svoje majetkové pomery pre prípad smrti závetom. „Prípadne si môžu časť majetku vzájomne darovať s vecným bremenom alebo bez neho.“

Dediť môžete so svokrovcami

Partner zosnulého sa bez závetu môže o majetok, ktorý nadobudli, deliť s príslušníkmi rodiny zosnulého najmä, ak tento nemal vlastné deti. „Partner, ktorý nebol manželom zosnulého, môže po ňom dediť ako dedič zo zákona iba v prípade, ak nemal vlastných potomkov a nebol ženatý alebo vydatá. Môže dediť ako osoba, ktorá s poručiteľom spolu žila najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa,“ vraví Kovács. „Spoločnú domácnosť podľa zákona tvoria fyzické osoby. „Ide o osoby, ktoré spolu trvale žijú a spločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužijúca osoba može dediť v druhej skupine spolu s rodičmi poručiteľa, alebo keď tých niet, tak v tretej spolu so súrodencami poručiteľa, alebo s ich deťmi.“

Všetkých týchto zákonných dedičov, možno závetom vylúčiť z dedenia. „Okrem detí ako neopomenuteľných dedičov,“ pripomína advokátka. „Ak naopak po smrti poručiteľa neexistuje žiadny zákonný alebo závetný dedič, na ktorého by majetok, vrátane práv a povinností  poručiteľa mohol prejsť,  nadobudne ho štát.“

 Prídu aj bývalí manželia

Účastníkmi dedičského konania môžu byť aj bývalí manželia, ak dedičmi sú maloleté deti zosnulého. Môžu aj dediť, ak by aj v ich prospech znel závet.

„Ak závetnými dedičmi nie sú, nededia a môžu byť len zákonnými zástupcami účastníkov konania – detí, “ vraví advokátka. Je však možné, že aj oni sa stanú účastníkmi konania v tej časti, v ktorej sa rozhoduje o bezpodielovom vlastníctve manželov. Taká situácia môže nastať, ak do smrti exmanžela nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tu sa podľa Martinkovej dá odporučiť jediné. „Vyrovnať bezpodielové spoluvlastníctvo hneď po rozvode. Je lepšie a jednoduchšie, keď si ho vyrovnajú manželia za života, akoby sa tak malo stať až po smrti jedného z nich.“ Vtedy totiž musia počítať aj s tým, že sa na dedičských pojednávaniach stretnú s novou polovičkou zosnulého. Za takých okolností sa dedičská dohoda uzatvára podľa advokátky veľmi ťažko.

Viac manželstiev

Zložité situácie nastávajú, ak ide o poručiteľov, ktorí majú za sebou viac manželstiev a z každého potomkov. „Skomplikuje sa to ešte viac, ak pribudnú ďalšie deti mimo manželstva,“ vraví ďalej Kovács. Každý pristupuje k dedičstvu svojsky. Napríklad aj tak, že nechá veci, nech sa vyriešia samy, po jeho smrti. „Stretol som sa s takým prípadom. Poručiteľ mal manželku, dve bývalé manželky, z každého manželstva potomkov a milenku s dieťaťom. Obe zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctva z prvých dvoch manželstiev ostalo nevyporiadané a navyše išlo o majetok značnej hodnoty. Keď sa potom takáto rôznorodá spoločnosť zíde na dedičskom pojednávaní je jasné, že rozmotať takéto klbko majetkovoprávnych vzťahov je mimoriadne náročné,“ vraví Kovács. Taký prípad je pre notára ako súdneho komisára mimoriadne zložitý. „Náročný je však najmä na psychiku účastníkov konania, ktorí často situácie nezvládajú.“

Maloleté deti poručiteľa sú vždy účastníkmi dedičského konania po ňom. „Takýmto situáciám možno predísť iba tak, že sa človek nerozvedie.“ radí Kovács.  „Ak poručiteľ nemá vlastných potomkov, na základe závetu môže povolať k dedeniu slobodne kohokoľvek, podľa svojho uváženia.“

Ďalší z možných prístupov je riešenie majetkovoprávnych vzťahov ešte za života poručiteľa. „Či už úkonmi medzi živými, alebo úkonmi pre prípad smrti.“ Odporúča však vždy poradiť sa s osobou právne vzdelanou. „Mala by byť obdarená aj životnými skúsenosťami z riešenia takýchto prípadov, a takou osobou notár je,“ vraví prezident Notárskej komory.

Vydediť možno len potomkov

Martinková ďalej pripomína, že deti z dedenia možno vylúčiť len na základe listiny o vydedení a musí ísť aj o oprávnené vydedenie. „Čiastočne“  ich možno vylúčiť z dedenia len ak sú deti dospelé, a to zriadením závetu, pričom z dedičstva musia dostať aspoň polovicu ich zákonného dedičského podielu. So zvyšnou časťou ich zákonného podielu môže poručiteľ v závete naložiť ľubovoľne. To znamená, deti poručiteľa, ak neboli vydedené alebo nie sú nespôsobilé dediť, sú vždy účastníkmi konania o dedičstve.“ Ide o všetky deti poručiteľa, manželské, nemanželské, z prvého manželstva, ale aj osvojené. 

„Nespôsobilý dediť je len taký potenciálny dedič, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle, ak mu poručiteľ tento čin neodpustil,“ vraví advokátka.

 

Partnerom kladie zákon prekážky

Zosnulý človek môže žiť v manželskom, ale aj partnerskom zväzku. „Ak nemá deti, tak v druhej skupine dedí manžel, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa,“ cituje z Občianskeho zákonníka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková. „Takže ak má poručiteľ manžela, ale žije s iným partnerom, tak po jeho smrti dedí zo zákona polovicu majetku legitímny manžel a druhá polovica sa rozdelí rovným dielom medzi rodičov poručiteľa, ak žijú a medzi spolužijúceho partnera. Ten však dedí len ak spĺňa uvedenú podmienku - žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň rok pred smrťou a staral sa o spoločnú domácnosť alebo bol na poručiteľa odkázaný výživou.“

Osobou odkázanou výživou na poručiteľa je aj ten, kto nemá žiadny vlastný zdroj príjmov a z tohto titulu mu poručiteľ dobrovoľne a bezplatne poskytoval plnenia na úhradu jeho osobných potrieb. „Keď hovoríme o bezdetnom manželstve, vychádzam teda z domnienky, že manželstvo ešte trvá. Ak by poručiteľ v existujúcom manželstve nežil, prípadne by nežili ani jeho rodičia, jeho partner – zase ak spĺňa uvedenú podmienku - žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň rok pred smrťou a staral sa o spoločnú domácnosť alebo bol na poručiteľa odkázaný výživou, by mohol rovným dielom dediť v tretej skupine so súrodencami poručiteľa.“ Ak by súrodenci nežili, dedili by ich deti. „V prípade bezdetného manželstva alebo partnerstva možno zákonnému dedeniu uvedených osôb predísť najjednoduchšie – dobre spísaným závetom a tým ich z dedenia úplne, alebo čiastočne vylúčiť.

Európa nás predbehla

V európskych krajinách sa dedí rovnako ako u nás prevažne prednostne zo závetu. Ak ho niet, tak zo zákona. „Najčastejšie platí, že ak je uzákonené registrované partnerstvo, tak pri dedení je partner z registrovaného partnerstva stavaný na roveň manželovi,“ vraví advokátka Jana Martinková. Prezident Notárskej komory pripomína, že inde je oveľa širšie spektrum titulov, na základe ktorých sa dedí. „Napríklad dedičská zmluva, ktorá nám chýba. Ide pritom o inštitút dedičského práva, ktorý mal svoje miesto v právnej úprave dedenia na našom území až do roku 1950.“ Dedičská zmluva sa inde uzatvára pre prípad smrti. „Jedna strana ustanovuje druhú za svojho dediča a to buď celého dedičstva alebo jeho pomernej časti, a druhá strana to prijíma.“ Od závetu sa, ako vysvetľuje ďalej Kovács, líši najmä tým, že kým závet je jednostranný, zmluva je dvojstranný právny úkon. „Dedičskú zmluvu na rozdiel od závetu nemôže jedna zo strán zmeniť alebo zrušiť, nemožno od nej ani jednostranne odstúpiť. V rámci systematiky vtedy išlo o prvý dedičský titul podľa právnej sily, pred dedením zo závetu, a následne až zo zákona.“

V niektorých krajinách EÚ majú zakotvenú právnu úpravu registrovaných partnerstiev osôb toho istého pohlavia a úpravu ich majetkových pomerov. „Európska komisia na jar tohto roku pripravila návrh nariadenia o príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí v oblasti majetkových účinkov registrovaných partnerstiev. Keďže náš právny poriadok tieto vzťahy neupravuje, návrh tohto nariadenia sa nás netýka,“ vraví Kovács.

 

Čo by mal obsahovať testament, aké náležitosti musí spĺňať

 Po formálnej stránke, sa pre platnosť závetu vyžaduje nasledovné: Poručiteľom musí byť len jedna fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony (spoločný závet je neplatný); musí byť urobený písomne (vlastnoručne alebo v inej písomnej forme), slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne; na záver musí byť datovaný (deň, mesiac, rok) a podpísaný (platný je len text, ktorý je nad podpisom). Vlastnoručný závet musí napísať poručiteľ celý vlastnou rukou, podpis musí byť identifikovateľný ako vlastnoručný, pri vlastnoručnom závete svedkovia nie sú potrební. Závet v inej písomnej forme (nie vlastnou rukou), musí byť podpísaný poručiteľom za účasti dvoch súčasne prítomných svedkov – nemôžu to byť však v žiadnom prípade osoby, ktoré sú ako závetní dedičia uvedení v závete. Podstatné je tiež, že svojimi podpismi potvrdia, že „poručiteľ pred nimi vyhlásil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu“.

Ak poručiteľ nemôže čítať alebo písať, vyžaduje sa pri spísaní závetu prítomnosť troch súčasne prítomných svedkov. Musí v ňom byť navyše uvedené, že poručiteľ nevie čítať alebo písať, musí obsahovať meno svedka, ktorý závet nahlas prečítal a ako poručiteľ prejavil, respektíve potvrdil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Prítomní svedkovia  musia závet podpísať. Pisateľ a čitateľ závetu môže byť z radov svedkov, nesmie však ísť o totožnú osobu. Podobne sa postupuje, ak je poručiteľ nevidomý alebo nepočujúci.

Závet vo forme notárskej zápisnice spisuje notár len za prítomnosti závetcu, bez svedkov a taký závet ukladá do Centrálneho registra závetov. Forma notárskej zápisnice je povinná, ak je poručiteľ neplnoletý ale starší ako 15 rokov.

K obsahovým náležitostiam závetu patrí: ustanovenie dedičov, prípadne označenie ich podielov, resp. vecí a práv, ktoré im majú pripadnúť.

V závete treba pamäť na potomkov. Maloletí potomkovia ako neopomenuteľní dedičia musia v závete figurovať a musia dostať aspoň svoj zákonný dedičský podiel a plnoletí aspoň polovicu ich zákonného dedičského podielu, ak nedošlo k ich vydedeniu. To býva najslabším miestom pri tvorbe závetu. Ostatní dedičia, ktorí by dedili zo zákona, ak by nebolo závetu, nemusia dostať nič.

Obsahom závetu môže byť aj zriadenie vecného bremena alebo nadácie.

 Aby sa závet „nestratil“ možno ho uložiť notárovi do úschovy. V dôsledku tejto úschovy bude závet evidovaný v centrálnom registri závetov, a tak v prípade smrti poručiteľa sa nemôže stať, že by sa na závet „pozabudlo“. 

Mgr. Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková

 

Zákonné dedenie a úpravu dedenia partnerov v niektorých európskych krajinách

Nemecko: Ak závet nie je, dedičmi zo zákona sú najprv potomkovia, popri nich manžel alebo registrovaný partner. Ak nie sú deti, dedia rodičia a ich potomkovia, a ak ani tí nie sú, tak ostatní členovia rodiny. Partner z neregistrovaného partnerstva dedí len zo závetu, ak je však partnerstvo zapísané ako registrované partnerstvo, tak partner dedí zo zákona.

Holandsko: Po poručiteľovi dedia v prvom rade deti a manžel. Ak niet detí, dedí manžel, ak ani toho niet, tak dedia rodičia a súrodenci poručiteľa. Ak zomrie jeden z partnerov registrovaného partnerstva, pozostalý partner má zákonné dedičské právo. Pozostalý partner z neregistrovaného partnerstva môže dediť len zo závetu.

Španielsko: Po poručiteľovi dedia v prvom rade deti a manžel, ten však maximálne jednu tretinu. Ak niet detí a rodičov, dedí len manžel. Ak bol poručiteľ slobodný a bezdetný, dedia rodičia. Ak nežijú, dedia súrodenci, ak ani tí nie sú, dedia ich deti, ak nededia tí, tak nastupujú ako dedičia bratranci (sesternice), ak nikoho niet, pripadne dedičstvo štátu. Ak zomrie jeden z partnerov registrovaného partnerstva, pozostalý partner má zákonné dedičské právo. Pozostalý partner z neregistrovaného partnerstva môže dediť len zo závetu. Partner z neregistrované partnerstva  nemôže dediť zo zákona, len zo závetu. Dedenie po partnerovi z registrovaného partnerstva upravuje každá autonómna oblasť Španielska odlišne.

Rakúsko: Zo zákona dedia v prvom rade deti, tretinu manžel, ak bol poručiteľ slobodný a bezdetný dedia rodičia, ak ich niet, tak dedia súrodenci. Partner z registrovaného partnerstva má rovnaké dedičské práva ako pozostalý manžel. Ak partnerstvo nebolo zaregistrované, pozostalý partner môže byť len závetný dedič. Avšak ak zosnulý a jeho partner vlastnili spoločne kúpený byt, podiel zosnulého nadobúda pozostalý partner.

Švédsko: Ak zosnulý zanechal manžela a spoločné deti, manžel dostane celé dedičstvo a deti majú postavenie následných dedičov. Ak zosnulý zanechal aj deti, ktoré nepochádzajú z manželstva s pozostalým manželom, tie dostanú bezpodmienečne svoju časť z dedičstva. Pozostalý manžel dostane minimálne 169 600 švédskych korún. Ak nededí manžel, všetko dedia iba deti rovným dielom. Ak nededia deti, majetok dedí manžel a rodičia zosnulého sú následnými dedičmi.  Partneri z registrovaného partnerstva sú zo zákona povolaní dediť ako manželia. Ale partner z neregistrovaného partnerstva má nárok len na spoločné bývanie, ktoré mal s poručiteľom a na spoločné zariadenie.

Anglicko a Wales a Severné Írsko: V prvom rade dedia celý majetok deti, ak nie je manžel. Ak nie deti a manžel, dedičstvo bude rozdelené medzi rodičov zosnulého. Ak už ani tí nie sú, dedia zosnulého pokrvní súrodenci. Ak zosnulý nezanechal deti , rodičov, pokrvných súrodencov alebo ich deti, majetok dedí manžel. Ak zosnulý nezanechal deti, ale zanechal manžela, rodičov a pokrvných súrodencov alebo ich deti, tak pozostalý manžel dostane všetok hnuteľný majetok +  450-tisíc libier zo zvyšného majetku. Polovicu ostatného majetku bude spravovať správca v prospech pozostalého manžela, a druhú polovicu v prospech rodičov. Ak zosnulý zanechal manžela alebo civilného partnera a deti, pozostalý manžel alebo partner dostane hnuteľný majetok a 250-tisíc libier. Ostatný majetok sa zverí správcovi - polovicu spravuje v prospech pozostalého manžela a polovicu pre deti zosnulého.

Spojené kráľovstvo pozná registrované partnerstvá. Podľa zákona o civilných partnerstvách z roku 2004, registrovaní partneri rovnakého pohlavia majú rovnaké práva na dedičstvo ako manžel.

Škótsko: Ak poručiteľ nemal deti ani manžela, tak rodičia majú nárok na jednu polovicu pozostalosti a súrodenci na druhú. Ak zosnulý nezanechal deti, ale zanechal rodičov, pokrvných súrodencov alebo ich deti, tak pozostalý manžel dostane polovicu hnuteľného majetku, prednostné práva a 75-tisíc libier. Ak zosnulý nemal deti, rodičov, súrodencov alebo ich deti, pozostalý manžel dedí všetko. Ak zosnulý zanechal manžela alebo civilného partnera a deti, pozostalý manžel má prednostné práva na obývaný dom do hodnoty 300 –tisíc libier, na zariadenie domu a nábytok do výšky 24-tisíc libier, peniaze vo výške 42-tisíc libier a jednu tretinu ostatného hnuteľného majetku zosnulého. Zvyšok pozostalosti dedia deti.

Taliansko: Ak poručiteľ nemal deti ani manžela dedia rodičia a súrodenci. Ak mal len deti bez manžela, dedia len deti. Ak zosnulý zanechal manžela a jedno dieťa, manžel dedí polovicu dedičstva, druhé dieťa druhú polovicu. Ak je viac detí, manžel dedí tretinu, zvyšok ostatné deti. Ak zosnulý zanechal manžela, bez detí a rodičov alebo súrodencov, všetko dedí manžel. Ak však rodičia žijú, dve tretiny dostane manžel a tretinu rodičia. Talianske právo nepozná pojem partnerstva a tak môže pozostalý partner dediť len zo závetu.

Francúzsko: Po bezdetnom a slobodnom dedia rodičia a súrodenci. Ak bol bez detí, ale mal manžela a rodičov, dedí polovicu pozostalosti  polovica dedičstva prechádza na manžela a polovica na rodičov, ak nežijú, všetko dedí manžel. Ak mal poručiteľ deti, bez manžela dedia len tie rovnakým dielom. Ak mal okrem detí i manžela, manžel si môže vybrať buď užívacie právo k celému majetku alebo vlastníctvo k štvrtine.  Pozostalý partner z registrovaného partnerstva nededí zo zákona, len zo závetu.

Ďalšie krajiny, kde je upravené dedenie partnerov:

Belgicko: Ak nebol zriadený závet, tak pozostalý z registrovaného partnerstva má právo zdediť užívacie právo k nehnuteľnosti, kde spoločne žili a k hnuteľným veciam v nej. Partner z neregistrované partnerstva má len nárok zo závetu nie zo zákona.

Portugalsko: Nie je uzákonené registrované partnerstvo, partner dedí len zo závetu. Okrem toho, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti patrilo jednému z partnerov a ak ich spoločné súžitie trvalo aspoň dva roky, druhý z partnerov tam má právo bývania na 5 rokov.

ZDROJ: Mgr. Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková