TASR, Teraz.sk, 01.09.2014

SR budú v spore zastupovať Američania, EuroGas verí víťazovi arbitráže

Bratislava 1. septembra (TASR) - Slovenskú republiku bude v arbitrážnom spore so spoločnosťami EuroGas a Belmont Resources o náhradu 3,2 miliardy USD (2,3 miliardy eur) za zmarenú investíciu do ťažby mastenca v Gemerskej Polome zastupovať americká právnická kancelária Squire Patton Boggs. Vyplýva to z informácií zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Zákazka v hodnote 3,12 milióna eur na 48 mesiacov bude pozostávať najmä z vypracovania analýz, stratégie, podaní, obhajoby, poskytovania poradenstva a osobného zastupovania pred medzinárodným arbitrážnym tribunálom ICSID v mene Slovenskej republiky.

Rozhodnutie Ministerstva financií (MF) SR, že na rozdiel od minulosti využilo na získanie právnych služieb verejné obstarávanie, oceňuje advokátka Jana Martinková zo spoločnosti Advocatus Martinková. "Už od roku 2009 som upozorňovala na jediný legitímny výklad, že ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní plne podlieha výber právnych zástupcov, ktorí štát v arbitráži zastupujú. Rokovacie konanie bez výzvy na súťaž, ktoré MF SR zvolilo, legitimizuje krajná časová tieseň z dôvodu mimoriadnej udalosti, ktorú verejný obstarávateľ nemohol predvídať. Nemyslím si však, že by sa uvedená výnimka mala vzťahovať na spor so spoločnosťou EuroGas, ktorej arbitrážny zámer je známy niekoľko rokov," konštatovala pre TASR Martinková.

Výber právneho zástupcu SR kritizuje druhá strana sporu. Predseda predstavenstva EuroGas Wolfgang Rauball pre TASR povedal, že ide o konflikt záujmov. "Bývalý zamestnanec právnej kancelárie Derains & Gharavi, ktorá ma zastupuje, prešiel do spoločnosti Squire Patton Boggs. Bol dôležitou súčasťou tímu, ktorý pracoval na arbitráži so Slovenskou republikou," zdôraznil Rauball. Podľa Martinkovej nemusí ísť o konflikt záujmov, ak bývalý zamestnanec súčasného právneho zástupcu EuroGasu neprišiel do kontaktu s informáciami, ktoré by mohli zvýhodniť protistranu. "Pokiaľ tento právnik takýmito informáciami disponuje, ide o konflikt záujmov. Je síce možné, aby ho poverená kancelária z tohto prípadu formálne vylúčila, ale právne čistejšie riešenie by bolo zmeniť právneho zástupcu štátu. Inak sa môže stať, že to bude naša procesná slabina v spore," dodala Martinková.

V arbitráži sú už známe mená arbitrov oboch strán. Podľa informácií z webovej stránky spoločnosti EuroGas SR si zvolila profesorku Brigitte Sternovú. Arbitrom za EuroGas bude profesor Emmanuel Gaillard, ktorý sa stal známym vďaka úspešnej arbitráži spoločnosti Jukos. Počas jeho zastupovania medzinárodný arbitrážny súd v Haagu 28. júla 2014 rozhodol, že Rusko musí zaplatiť bývalým akcionárom Jukosu rekordných 50 miliárd USD.

Pravidlá ICSID hovoria, že obe strany si musia odsúhlasiť svojich arbitrov, a potom zvolia prezidenta tribunálu, ktorým bude reprezentant tretej, nezávislej strany. Ak sa na ňom nedohodnú do 8. októbra, nominuje ho ICSID. Po ustanovení a oboznámení sa so všetkými podkladmi a stanoviskami, tribunál rozhodne. "Arbitráž na pôde ICSID znamená i to, že proti nálezu tribunálu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok, okrem možnosti jeho zrušenia z dôvodu vážnych procesných chýb," vysvetlila Martinková.

EuroGas hrozil SR arbitrážami už od roku 2010. Za zmarenie investície v Gemerskej Polome žiadala firma najskôr v roku 2011 odškodné 500 miliónov eur. O rok sa k nároku na odškodné pridala aj spoločnosť EuroGas Inc., ktorá je registrovaná v USA. Celková suma požadovaného odškodného sa vyšplhala na 1,65 miliardy USD. EuroGas argumentoval porušením práv vyplývajúcich z dohody medzi ČSFR a USA o vzájomnej podpore a ochrane investícií z roku 1991. MF SR však vlani poprelo, že by nastalo akékoľvek porušenie tejto dohody.

Ložisko mastenca v Gemerskej Polome, o ktoré sa vedie spor, objavili náhodou v roku 1985 pri hľadaní cínu. Tamojší mastenec sa vyznačuje vysokou čistotou, odborníci považujú gemerské ložisko za jedno z najvýznamnejších na svete.


Kompletné stanovisko pre TASR:
Teší ma, že ministerstvo po mnohých rokoch napokon prestalo uplatňovať nesprávnu a neodbornú interpretáciu zákona o verejnom obstarávaní ako aj príslušnej smernice EU a podvolilo sa ich jedinému legitímnemu výkladu, podľa ktorého i keď sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje na rozhodcovské/arbitrážne konanie, myslí sa tým výlučne len výber rozhodcov/arbitrov, naopak ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní plne podlieha výber právnych zástupcov, ktorí štát v arbitráži zastupujú. Keďže sa však ministerstvo nechalo zlákať ďalšími výnimkami, považujem to trochu za Pyrrhovo víťazstvo. Rokovacie konanie bez výzvy na súťaž, ktoré v tomto prípade, pre mňa prekvapujúco, ministerstvo zvolilo, legitimizuje krajná časová tieseň z dôvodu mimoriadnej udalosti, ktorú verejný obstarávateľ nemohol predvídať. Nemyslím si však, že by sa uvedená výnimka mala vzťahovať na spor so spoločnosťou  EuroGas, ktorej arbitrážny zámer je nám už známy niekoľko rokov.

Pre posúdenie konfliktu záujmov bývalého právnika súčasného právneho zástupcu spoločnosti Eurogas je relevantné predovšetkým to, v akom časovom rozhraní v tejto kancelárii pôsobil, či poskytoval právne služby EuroGas-u v tej istej alebo súvisiacej veci, prípadne prišiel do kontaktu s informáciami, ktoré by mohli SR voči EuroGas-u neoprávnene zvýhodniť. Pokiaľ tento právnik takýmito informáciami disponuje, jedná sa konflikt záujmov. Je síce možné, aby ho poverená kancelária z tohto prípadu formálne vylúčila, ale právne čistejšie riešenie by bolo zmeniť právneho zástupcu štátu. Inak sa môže stať, že to bude naša procesná slabina v spore.

https://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/260487    http://advocatus-law.eu/sk?ID=210&type=article 

1. TASR, 28.7.2009: Novela o zdravotných poisťovniach má slabé miesta
      - Aký máte názor na vyjadrenie hovorcu MF, podľa ktorého: „V zmysle zákona č.25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní §1 ods.2 pís. i) sa na rozhodcovské konanie nevzťahujú povinnosti v zmysle tohto zákona“. Tým odôvodnil, prečo výber advokátskej kancelárie nepodlieha zákonu o verejnom obstarávaní.

     Ak má MF skutočne taký názor, aký bol aj zverejnený, potom ide jednoznačne o nesprávnu a neodbornú interpretáciu citovaného ustanovenia. Je pravdou, že zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na rozhodcovské konanie, avšak výnimku zo zákona nepredstavuje zákazka na poskytovanie právnych služieb, ktoré sú súčasťou prílohy č.3, a ktorých nositeľom sú advokáti, resp. advokátske kancelárie. Výnimka sa vzťahuje na výber rozhodcu, ktorý môže byť síce tiež z radov advokátov, ale neposkytuje v rozhodcovskom konaní právne služby takého charakteru ako advokátske kancelárie, t.j. rozhodca nie je právny zástupca, nezastupuje SR v konaní. Rozhodca sa má postavenie sudcu. Preto je tu spomínaná výnimka. Takýto výklad jednoznačne podporuje aj Smernica EU2004/18/ES, Správa Európskej komisie 2006/C 179/02 a v neposlednom rade judikatúra ESD.

      - Aký je teda Váš názor na zverejnené vyjadrenie ÚVO, podľa ktorého „v rámci rozhodcovského konania sa poskytujú špecifické služby, ktoré zabezpečujú inštitúcie vyberané spôsobom, na ktorý nemožno aplikovať pravidlá zadávania zákaziek upravené zákonom o verejnom obstarávaní“?-

      Vychádzajúc z takto uverejnenej vety sa musím pozastaviť nad takýmto veľmi neurčitým názorom. Bolo by vhodné, aby ÚVO uviedol, aké špecifické služby má na mysli a aké inštitúcie tieto špecifické služby poskytujú. Pokiaľ viem, v rozhodcovskom konaní sa poskytujú rovnaké právne služby ako aj v súdnom konaní a právne služby sú oprávnení poskytovať len advokáti resp. advokátske kancelárie. Preto si myslím, že ide asi o nedorozumenie medzi novinárom a uvedenou inštitúciou, nakoľko tento výrok by mohol byť odpoveďou na otázku ohľadne výberu arbitra, rozhodcu v rozhodcovskom konaní.

Stanovisko MF SR a UVO
http://www.teraz.sk/ekonomika/ministerstvo-financii-tender-pravnici/43696-clanok.html

Úrad pre verejné obstarávanie potvrdil pre ministerstvo výnimku. "Ide vraj o rozhodcovské konanie, ktoré je vyňaté z nášho zákona aj smernice Európskej únie pre verejné obstarávanie," napísal portál.

Európska komisia však podľa plusky.sk tvrdí, že výnimka uvedená v článku 16 c smernice sa uplatňuje na arbitrážne služby a nie na právne služby spojené s ochranou záujmov v rámci arbitrážneho konania. "Táto výnimka sa uplatňuje len na výber arbitrážneho súdu, nezávislého arbitra a nie právne poradenstvo či zastupovanie,“ objasnil Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Odborníčka na arbitráže Jana Martinková dodala, že ak sa ktorákoľvek advokátska kancelária, ktorá by mala záujem zúčastniť sa výberu, obráti na Európsku komisiu so sťažnosťou, že bola diskriminovaná, napríklad tým, že zákazka nebola primerane zverejnená, bude nepochybne úspešná a Slovensko bude čeliť sankciám.