TASR – Teraz.sk, 11.7.2013

 

Širokorozchodná železnica prinesie SR viac ako 8000 pracovných miest
TASR, 11. júla 2013 9:55

Celkové náklady na projekt sa odhadujú na 6 miliárd eur. O definitívnej podobe projektu rozhodne štúdia uskutočniteľnosti.
http://www.teraz.sk/essentials/images/00.pngBratislava 11. júla (TASR) - Projekt širokorozchodnej železnice sa týka ekonomík štyroch štátov a pre Slovensko prinesie viac ako 8000 nových pracovných miest. Povedala pre TASR advokátka Jana Martinková, ktorá sa tejto problematike venuje už dlhšie.

"Umiestnenie nákladného terminálu nebude vo Viedni, ako sa prezentuje v médiách, ale pravdepodobne v už existujúcom priemyselnom parku Kittsee, alebo v Parndorfe. To by bola pre Rakúsko najlacnejšia a pre Slovensko najvýhodnejšia ekonomická, strategicko-geopolitická lokalizácia," zdôraznila Martinková, odvolávajúc sa na rakúske zdroje.

Táto lokalita, podľa Martinkovej, znamená prepojenie aj na bratislavský prístav, bratislavské letisko, slovenskú diaľničnú sieť a železnice. Ekonomický priestor Bratislava – Viedeň by pôsobil ako centrum sprostredkovania, know-how, technológií a spolupráce medzi Európou, Ruskom a Áziou.

"Viedenské letisko najbližších 8 až 10 rokov, pokiaľ nevybuduje ďalšiu pristávaciu dráhu, nebude mať dostatočnú kapacitu, aby zvládlo taký vysoký prepravovaný objem. Viedenský riečny prístav už nemá na rozdiel od bratislavského ani rastový potenciál, aby mohol v budúcnosti zvládnuť väčší objem tovaru. Z nákladového terminálu v Kittsee alebo Parndorfe bude v značnej miere profitovať i Slovensko," dodala Martinková, ktorá odmieta názory, že širokorozchodná železnica prehĺbi nezamestnanosť a zníži ekonomickú výkonnosť Slovenska.

Tento projekt je naopak šancou vyhnúť sa ekonomickej izolácii, pretože ruský a ázijský trh, ktorý by vzhľadom na svoju veľkosť, pomohol rastu našej ekonomiky a diverzifikácii našej produkcie, by si vytvoril iný most do Európy. "Viac ako dve tretiny hodnotovej tvorby v spojitosti s plánovaním, koncepciou a stavbou logistického centra pripadne na slovenských podnikateľov. Nehovoriac o vybudovaní nového terminálu medzi Čiernou nad Tisou a Bratislavou a prekladísk v pohraničí s Českou republikou a s Maďarskom," upozornila Martinková.

Tlačová agentúra APA informovala, že v piatok 5. júla riaditelia železničných spoločností z Ruska, Ukrajiny, Slovenska a Rakúska podpísali Memorandum o porozumení pre projekt predĺženia širokorozchodnej železnice až do Viedne. Celkové náklady na projekt sa odhadujú na 6 miliárd eur. O definitívnej podobe projektu rozhodne štúdia uskutočniteľnosti, ktorá sa má zrealizovať do konca tohto roka, alebo najneskôr v prvej polovici budúceho roka.

Širokorozchodná železnice prý SR přinese více než 8000 pracovních míst

      Bratislava 11. července (TASR) - Projekt širokorozchodné železnice se týká ekonomik čtyř států a pro Slovensko přinese více než 8000 nových pracovních míst. TASR to řekla advokátka Jana Martinková, která se této problematice věnuje.
      "Umístění nákladního terminálu nebude ve Vídni, jak se prezentuje v médiích, ale pravděpodobně v již existujícím průmyslovém parku Kittsee, nebo v Parndorfu. To by byla pro Rakousko nejlevnější a pro Slovensko nejvýhodnější ekonomická a strategicko-geopolitická lokalizace," zdůraznila Martinková, odkazujíc na rakouské zdroje.
      Tato lokalita znamená podle Martinkové propojení i na bratislavský přístav, bratislavské letiště, slovenskou dálniční síť a železnice. Ekonomický prostor Bratislava - Vídeň by působil jako centrum zprostředkování, know-how, technologií a spolupráce mezi Evropou, Ruskem a Asií.
      "Vídeňské letiště nejbližších 8 až 10 let, pokud nevybuduje další přistávací dráhu, nebude mít dostatečnou kapacitu, aby zvládlo tak vysoký přepravovaný objem. Vídeňský říční přístav už nemá na rozdíl od bratislavského ani růstový potenciál, aby mohl v budoucnu zvládnout větší objem zboží. Z nákladového terminálu v Kittsee nebo Parndorfu bude ve značné míře profitovat i Slovensko," dodala Martinková, která odmítá názory, že širokorozchodná železnice prohloubí nezaměstnanost a sníží ekonomickou výkonnost Slovenska.
      Tento projekt je naopak šancí vyhnout se ekonomické izolaci, protože ruský a asijský trh, který by vzhledem ke své velikosti pomohl růstu naší ekonomiky a diverzifikaci naší produkce, by si vytvořil jiný most do Evropy. "Více než dvě třetiny hodnotové tvorby ve spojitosti s plánováním, koncepcí a stavbou logistického centra připadne na slovenské podnikatele. Nemluvě o vybudování nového terminálu mezi Černou nad Tisou a Bratislavou a překladišť v pohraničí s Českou republikou a s Maďarskem," upozornila Martinková.
      Tisková agentura APA informovala, že v pátek 5. července ředitelé železničních společností z Ruska, Ukrajiny, Slovenska a Rakouska podepsali Memorandum o porozumění pro projekt prodloužení širokorozchodné železnice až do Vídně. Celkové náklady na projekt se odhadují na 6 miliard eur. O definitivní podobě projektu rozhodne studie proveditelnosti, která se má realizovat do konce tohoto roku, nebo nejpozději v první polovině příštího roku.

Súvisiace články:

http://www.istp.sk/clanok_detail.php?clanok=395
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/134253/Sirokorozchodna-zeleznica-moze-prepojit-Slovensko-s-azijskymi-trhmi
http://www.teraz.sk/ekonomika/rozhovor-europa-sanca-azia-zeleznica/46553-clanok.html


Ekonomickou šancou Európy je železnica do Ázie, radí ekonóm

TASR, 19. mája 2013 14:23
70-ročný thajský ekonóm Pansak Vinyaratn viac ako desaťročie pôsobí ako hlavný poradca thajského predsedu vlády a je v pozadí reforiem a modernizácie krajiny, ktorá je súčasťou zoskupenia ASEAN

Bratislava 19. mája (TASR) - Málokto spĺňa lepšie predpoklady pre titul šedá eminencia a vizionár ako 70-ročný thajský ekonóm Pansak Vinyaratn.

Thajský ekonóm Pansak Vinyaratn

Viac ako desaťročie pôsobí ako hlavný poradca thajského predsedu vlády a je v pozadí reforiem a modernizácie krajiny, ktorá je súčasťou juhovýchodnej Ázie a zoskupenia ASEAN. V exkluzívnom rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho cyklus Osobnosti: tváre, myšlienky povedal, že za kľúčovú považuje podporu malého a stredného podnikania a budovanie vysokorýchlostných železníc, ktoré spoja tento región so strednom a východnou Európou.

Pôsobíte viac ako desaťročie ako hlavný poradca predsedu thajskej vlády. Ako by ste zhodnotili toto obdobie a ako dokázala thajská ekonomika reagovať na globálnu ekonomickú krízu?

"Najťažšie pre mňa ako pre poradcu vlády bolo počas krízy riešiť vzťahy s byrokraciou. Ako ju presvedčiť a získať dôveru pre zavedenie reformných politík. Prechádzame obdobím s mnohými zmenami. Globálny tlak nás núti meniť naše politiky. Byrokracia u nás, ale aj inde vo svete, sa obvykle snaží, aby narástla, aby sa zdvojnásobila. My však potrebujeme, aby bola najmä efektívna. Čo sa týka situácie v Thajsku, pre nás bolo šťastím, že za posledných dvadsať rokov bola ekonomická situácia v Európe a v USA stabilná. Na amerických bankovkách je napísané "Veríme v Boha". No v súčasnosti sa zdá, akoby ich Boh opustil. A táto referenčná mena si už neplní svoju funkciu ako v minulosti. Preto sme zmenili menovú štruktúru našich devízových rezerv."

V prospech eura?

"Áno, približne o 15 až 20 percent. Verím, že euro dokáže vyrovnať pokles hodnoty našich rezerv deponovaných v dolároch."

Plní v súčasnosti spoločná európska mena vaše očakávania?

"Žiaľ, nie a som z toho smutný. Problémy bánk v Európe znižujú hodnotu eura."

Pansak Vinyartn

Thajsko patrí medzi rýchlorastúce ekonomiky na svete. Čo je v pozadí tohto vývoja?

"Doviezli sme moderné technológie z Európy a z Japonska a dokážeme vyrábať kvalitnejšie produkty. Vieme tak reagovať na dopyt z Európy a aj z rýchlorastúcich ázijských ekonomík. Vďaka tomu máme v poslednom období v priemere 6,8 percentný rast hrubého domáceho produktu(HDP)ročne. V devízových rezervách máme uložených 120 miliárd USD. V komerčnom sektore máme rezervu v hodnote 7 biliónov bahtov, čo predstavuje približne 175 miliárd eur. Máme tak prostriedky na pôžičky a na investície. Komerčné banky v Thajsku vkladajú tieto zdroje väčšinou do vládnych dlhopisov, ktoré majú lepší výnos ako bankové vklady."


Iné možnosti zhodnotenia kapitálu nie sú zaujímavé?


"V súčasnosti je najzaujímavejšie investovať do thajských vládnych dlhopisov. Napokon robia to aj investiční bankári z Európy a z USA. Rovnako niektoré ázijské krajiny ich držia v rámci devízových rezerv. Nevidíme to však radi, pretože sa tak zvyšuje tlak na našu menu. Na domácom trhu nie je vnútorný dopyt dostatočný na to, aby udržal menu stabilnú pri takomto tlaku. Silnejšia mena pre nás znamená pokles exportných príjmov."

Ako to kompenzujete?

"Zvýšením investícií do infraštruktúry, rekonštrukciou existujúcej alebo výstavbou novej. Desaťročia sa do nej neinvestovalo. Máme problémy s dopravnou priepustnosťou a to zvyšuje vnútorné náklady v ekonomike."

Na ktorú oblasť infraštruktúry sa zameriavate?

"Predovšetkým na rekonštrukcie a budovanie nových železničných tratí. Chceme do nich investovať približne 20 miliárd USD. Ďalšiu jednu miliardu USD do rekonštrukcie starých koloniálnych tratí a na zvýšenie rozchodu koľají. Tak, aby boli trate využiteľné pre vysokorýchlostné vlaky. Prepojenia smerujú z Bangkoku na juh, na hranicu s Malajziou, kde sa spoja s traťami, ktoré vedú až do Singapuru. Severný smer je do Laosu, kde sa napoja na čínsky železničný systém. O ďalšom využití rokujeme s čínskou stranou. Možnosti sú veľké, pretože čínsky železničný systém je prepojený s Kazachstanom. Tamojšie železničné trate nadväzujú na ruské, bieloruské a ukrajinské koľaje. A odtiaľ je to už len skok do strednej a východnej Európy. Tieto krajiny môžu mať tak priamu možnosť obchodu a kontaktu nielen s Thajskom, ale aj s celou juhovýchodnou Áziou. Aj pre Slovensko to otvára možnosť diverzifikovať svoju produkciu, svoj export, ktorý môže byť zaujímavý pre ázijský trh."

Nie je jednoduchšie realizovať tieto exporty prostredníctvom námornej alebo leteckej dopravy?

"Pre strednú Európu určite nie, lebo ju tvoria vnútrozemské krajiny. Čiže námorná doprava nie je alternatíva. Tou je železnica a pri nej vám stačí postaviť širokorozchodnú trať, ktorá nadviaže na ruský železničný systém. Železničná doprava do juhovýchodnej Ázie môže byť o tretinu rýchlejšia ako námorné cesty. Ak by sa prepojil slovenský a rakúsky železničný systém s ruským do siedmich rokov, bude konkurencieschopný a lacnejší aj v porovnaní s leteckou dopravou. Najmä v prípade prevážania menších nákladov od menších výrobcov. Je to zároveň cesta, ako podporiť v exporte malé a stredné firmy. Čas veľkých výrobcov sa pomaly chýli ku koncu. Aký má napríklad Slovensko verejný dlh?"

Viac ako 50 percent z HDP...

"No vidíte a v tomto máme spoločný záujem. Zvýšiť príjmy štátu a tým znižovať dlh. Nové zdroje príjmov sú v investíciách do železničnej infraštruktúry a v podpore exportu."



Slovenská ekonomika je veľmi otvorená a exportne orientovaná. Viac ako 85 percent všetkých vývozov však smeruje do krajín Európskej únie. Exportéri hľadajú možnosti, ako vstúpiť aj na iné trhy, aby sa znížila táto závislosť. Aké perspektívy má juhovýchodná Ázia?


"Železničné prepojenie medzi strednou Európou a Bangkokom prinesie nielen nové exportné príležitosti, ale aj rozvoj pridružených služieb. Mladá a stredná generácia obyvateľov juhovýchodnej Ázie má veľký záujem o kvalitné produkty aj z Európy. Objednáva si ich väčšinou cez internet. Vytvára tak silný dopyt a dôležitou otázkou sa stáva spôsob, rýchlosť dodania tovarov a tiež cena dopravy. Tento dopyt je šancou pre malých a stredných exportérov. Osobne veľmi neverím v budúcnosť veľkých odvetví a mamutích firiem."

Slovensko v súčasnosti bojuje s vysokou mierou nezamestnanosti, okolo 14 percent. Aký recept by ste poradili slovenskej vláde? Boli by to investície do infraštruktúry do diaľnic a do železníc?

"Železnice určite áno, ale diaľnice by som vylúčil."

Prečo?

"Diaľnice majú pre Slovensko z hľadiska veľkosti a štruktúry krajiny opodstatnenie iba pre osobnú dopravu. Z hospodárskeho hľadiska znamenajú nekontrolovateľnú spotrebu energie a tým aj rast ich cien. Vysoké ceny energií sú potom záťažou pre chrbtovú kosť ekonomiky, ktorou sú malé a stredné podniky. Tie majú budúcnosť a ich podpora je napríklad pre ekonomiku Thajska veľmi dôležitá do budúcnosti. Malé a stredné podniky dokážu vytvárať originálne produkty a značky a znižujú závislosť od globálnych firiem a globálneho trhu. To je aj moje odporúčanie pre slovenskú vládu. Rozvíjajte malé a stredné podniky, lebo sú poistkou pred zlyhaním veľkých firiem a priemyselných odvetví. Ak sa krajina orientuje na jedno odvetvie, ako vo vašom prípade na automobilový priemysel, je ľahko zraniteľná."

Aké vidíte riziká v projekte železničného prepojenia medzi juhovýchodnou Áziou a strednou Európou?

"Nie sú žiadne a viete prečo? Lebo ide o dlhodobý projekt, ktorý môže profitovať 40 rokov. Dôležité však bude, aby Európa investovala do železničných tratí. Na rozdiel od nej Japonsko, Čína a Rusko, čo sú z hľadiska veľkosti kľúčové trhy, majú širokorozchodný železničný systém."

Rozhovor s Pansakom Vinyaratnom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.