Hospodárske noviny, 23.9.2014

http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/sirokorozchodna-trat-moze-spojit-europu-s-cinou-630902

Stanovisko advokátky Jany Martinkovej pre Hospodárske noviny k téme širokorozchodnej železnice, použité dňa 23.9.2014 v prílohe Hospodárskych novín "Doprava a Logistika" v článku "Širokorozchodná nás spojí až s Čínou".

1) Kedy ste sa začali vy osobne zaujímať o projekt širokorozchodnej železnice a čo vás k tomu priviedlo? Skúste nám to objasniť - aká je dnes vaša pozícia v ňom?
Pred zhruba tromi rokmi ma k tomuto projektu priviedla spolupráca s rakúskymi kolegami advokátmi zameraná na poskytovanie právnych služieb v oblasti dopravy, železníc a pod. Dnes by som sa mohla označiť za objektívneho pozorovateľa.


2) Ako sa projekt časom vyvíjal - od začiatku až po súčasný stav? Čo sa v ňom najviac menilo či upravovalo - skúste to zhodnotiť.
Realizovateľná myšlienka existuje min. 14 rokov, počas ktorých sa vyvíjali podmienky, parametre, požiadavky, ciele, ale i lobistické záujmy. avšak zatiaľ nezaznamenala výrazný posun. Pravdepodobne hlavne z dôvodu jej finančnej náročnosti a v počiatkoch i pre zamietavý postoj spolkových krajín južného Rakúska a Burgenlandu, neskôr i pre váhavý postoj Ukrajiny a SR. V tom čase sa objavil i alternatívny projekt vedenia širokorozchodnej trasy cez Poľsko do Nemecka, neskôr cez Maďarsko do Rakúska. Projekt sa začal hýbať cca pred 6 rokmi, boli vypracované prvé štúdie (slovenský Výskumný a vývojový ústav železníc a Projektový ústav ruských železníc, neskôr Roland Berger prefeasibility Study). V 2008 bola založená spoločnosť Breitspur Planungsgesellschaft m.b.H., ktorú rovným dielom vlastní Rusko, Ukrajina, SR a Rakúsko.  V júli 2013 podpísali riaditelia rakúskych, ruských, slovenských a ukrajinských železníc dohodu o porozumení vo väzbe na predĺženie širokorozchodnej trate so záväzným prísľubom na vklady do spoločnosti vo výške 20 miliónov Eur, ktoré napriek splatnosti neboli ešte v plnej výške splatené, z ktorých sa má financovať nová feasibility study, ktorej prvá časť určí koridor, presnú trasu, umiestnenie terminálov... a druhá ekonomicko-právna časť sa zameria na finančno-obchodný a podnikateľský model a následný plán profitu a financovania.


3) Je projekt širokorozchodnej železnice najväčším na Slovensku, alebo k čomu ho môžete prirovnať? Prečo je podľa vás prínosný do budúcnosti a na druhej strane, aké sú tam isté riziká, ktoré treba doriešiť?
Z hľadiska medzinárodného záberu, hodnotovej tvorby a i profitu pre slovenský pracovný a stavebný trh (cca 8000 nových pracovných miest) je to iste najrozsiahlejší projekt v SR. Tento projekt je šancou vyhnúť sa ekonomickej izolácii, pretože ruský a ázijský trh, ktorý by vzhľadom na svoju veľkosť, pomohol rastu našej ekonomiky a diverzifikácii našej produkcie, by si vytvoril alternatívnu trasu do Európy, čím by sa diverzifikovali možné prepravné riziká. Samozrejme projekt má iste aj svoje riziká, a to predovšetkým možný odklon od národno-hospodárskych záujmov, nehovoriac o presune časti výkonov v prekládke tovarov na územie Rakúska, či ekologickom a dopravnom zaťažení SR. Taktiež treba ustáliť a presadiť záujem SR na min. dvoch termináloch na našom území, vrátane Čiernej nad Tisou (kde bezpodmienečne zostane prekladisko sypkých materiálov a tým i zachovanie pracovných miest). Bez nich má ŠRT pre SR len krátkodobý význam.


4) V tendri na širokorozchodnú železnicu sa vyskytli nejaké podozrenia, že nevieme správne čerpať mnohomiliardovú investíciu, na rozdiel od iných krajín. Ako to vnímame - je toto problémom našej krajiny, alebo kde vidíte isté riziká?
Túto otázku som nie celkom porozumela, neviem o tom, že by ŠRT mohla byť financovaná s prispením eurofondov, preto ak sa odkloním od sledovanej podstaty, tak mi ju prosím ešte upresnite.
Pokiaľ je mi z verejne dostupných zdrojov známe, tak tender na vypracovanie technickej  časti štúdie realizovateľnosti ŠRT (ktorý bol vyhlásený v auguste 2013) sprevádzali, resp. sprevádzajú podozrenia z netransparentnosti výberového konania, z majetkových a personálnych prepojení konkurenčných firiem i ďalších nepriamo involvovaných subjektov, podozrenia z konfliktu záujmov, či nereálnosť ponúkanej ceny. Ale konanie ešte nie je ukončené, keďže spolkový správny súd nerozhodol o podanej námietke ( buď ju zamietne alebo rozhodne o neplatnosti verejnej súťaže, prípadne jej časti a vráti vec vyhlasovateľovi na ďalšie konanie). Výsledok je ťažké odhadovať, keďže rakúska legislatíva je v tejto právnej oblasti oveľa liberálnejšia ako v SR.

Tender v Rakúsku teda vyvoláva dojem, že ani vyspelejšia demokracia nie je zárukou objektívnosti a transparentnosti. Najväčším rizikom je vždy vysoká hodnota zákazky zvádzajúca k pokušeniam a možno i nie vždy dostatočne aktívny prístup zúčastnených a nevýrazný záujem médií.


5) V súčasnosti sa stále realizuje verejné obstarávania na štúdiu realizovateľnosti predĺženia širokorozchodnej železnice z Košíc do Viedne. Čo bude nasledovať ďalej a na čo sa máme z vášho pohľadu pripraviť?

Ešte musí prebehnúť verejné obstarávanie na vypracovanie ekonomicko-právnej časti feasibility study. Tá by mala priniesť závery predovšetkým z hľadiska hospodárskeho prínosu pre jednotlivé krajiny, rozsahu potrebných investícií a určenia finančného podielu pre tú ktorú krajinu atď. Na základe toho by mali prebehnúť rokovania a to nielen medzi krajinami majúcimi podiel v Breitspur Plannungsgesellschaft ale i krajinami ASEAN a Číny, príp. Južnej Kórey, či Japonska, ktoré budú z tohto projektu tiež profitovať. Preto by nebolo profesionálne v súčasnosti hodnotiť, či prognózovať efektivitu projektu pre SR a z toho vyplývajúci podiel SR na financovaní projektu, či už bude stáť 6 alebo 9 mld Eur. Rozhodne však z hľadiska výhodnosti projektu pre SR nebudú postačujúce len kritéria určujúce jeho realizovateľnosť, ako napr. minimálny ročný objem prepravných tokov vo výške 25 miliónov ton.


6) Vidíte reálne, že projekt sa ukončí v dohľadnej dobe, alebo to je na dlhé mesiace či roky? Na čo by ste ešte radi upozornili?

Vzhľadom na doterajší priebeh, či už z hľadiska nových politických aspektov alebo terajšieho potláčania  širších makroekonomických indikátorov individuálnymi ekonomickými záujmami nevidím reálne ukončenie projektu v dohľadnej dobe (ako je plánované do roku 2026), rovnako ako začiatok jeho realizácie. Ak sa však k tomuto projektu bude pristupovať ako doposiaľ, buď sa nezrealizuje nikdy alebo neprinesie deklarovaný prospech.

{uf6w}