Rozhovory.sk, 30.10.2012

Advokátka JANA MARTINKOVÁ: Poistenci zdravotných poisťovní nie sú plyšové hračky


Už na začiatku arbitráže HICEE (Penta) proti Slovenskej republike o jednu miliardu eur predpovedala úspech Slovenska, aj keď odborná verejnosť bola iného názoru. Okrem poskytovania komplexných právnych služieb sa venuje aj legislatíve zdravotných poisťovní a ochrane zahraničných investícií s väzbou na medzinárodné arbitráže. S advokátkou Janou Martinkovou sme sa rozprávali o problematike zdravotných poisťovní.Vaše meno sa spája aj so zdravotnými poisťovňami. Čo si myslíte o geste pani ministerky Zvolenskej, ktorá prišla na rokovanie vlády s plyšovou ovcou?

 

Advokátka Jana Martinková - Attorney-at-law (lawyer), der Rechtsanwalt - Advocatus Martinková s. r. o.
Verím, že občania nie sú len plyšovými hračkami v rukách vlády a dúfam, že si nikto nemyslí, že pri vytváraní legislatívneho rámca, ktorý bude mať dopad nielen na zdravie a životy 5 miliónov ľudí, ale aj ich ekonomickú situáciu v ďalších rokoch, je priestor na humor.

Predseda slovenskej lekárskej komory si myslí, že pluralita zdravotných poisťovní predražila zdravotný systém a vytvorenie jednej poisťovne prinesie stabilný finančný systém…

Tak ako mi pred rokmi záležalo (keď 99% mediálne zmanipulovanej verejnosti schvaľovalo právo zdravotných poisťovní na zisk rovnako ako v prípade každého iného podnikateľa), aby si ľudia uvedomili, že verejné zdravotné poistenie nie je podnikanie ako, že zdravotné poisťovne sú len vykonávateľom správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia a verejné zdroje získané z odvodov sa nestávajú ich vlastníctvom, aby z neho mohli vytvárať  neprimerane vysoký zisk, tak mi teraz záleží na tom, aby ľudia nevinili za stav zdravotníctva len zdravotné poisťovne, prípadne ich zisk. Nemožno ich viniť za to, že pluralitný systém nepriniesol pozitívne výsledky v hospodárení s verejnými zdrojmi. Treba si uvedomiť, že jediným zodpovedným subjektom je tu štát ako tvorca a regulátor celého systému, resp. vláda a zákonodarca. Ak odborníci v zdravotníctve  radi pútajú verejnosť  zvieracími komparáciami, tak by som sa mohla vyjadriť aj takto: Kto by vinil psa za to, že zožral sliepku, ak mu dlhá reťaz umožnila dostať sa až do kurína. Môže za to pes alebo pán (štát), ktorý mu neskrátil reťaz?  V roku 2004 zákonodarca vytvoril dlhú reťaz pre poisťovne a krátku a jednoduchú cestu k sliepke (možno vedome, možno z lajdáckosti). V 2007 roku pán (zákonodarca) zatvoril kurín takým spôsobom, že sa do neho takmer nikto nedostal, prospech z toho nemal ani pes ani pán. Dnes, potom ako je kurín zase otvorený, chce zákonodarca zabiť žravého psa, namiesto toho, aby mu najskôr skrátil reťaz a sťažil prístup ku kurínu a  nahradiť ho lenivým psom, ktorý sa možno do kurníka nedostane ani bez reťaze.

Naznačujete teda, že jedna a to štátna zdravotná poisťovňa neprinesie zlepšenie financovania zdravotníctva?

V tomto som dosť skeptická a myslím, že verejnosť má demagogické a neprimerané očakávania od tejto zmeny. Zmena pluralitného systému k unitárnemu systému znie síce veľkolepo, hlavne pre frustrovaných občanov, ktorý ani po narastajúcom odvodovom zaťažení nemajú vyhliadky na kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Táto zmena však neprichádza vo vhodnom čase a navyše vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne samo o sebe nepovedie k zefektívneniu využívania verejných zdrojov, odhliadnuc od priamych a nepriamych výdavkov v rádovo stámiliónových výškach, ktoré tento legislatívny krok prinesie. Pýtam sa, kde berú ľudia istotu, že poistenie len v rukách štátu bude znamenať efektívne hospodárenie, dokonca aj so ziskom, ktorý sa vráti do systému. Pozrime sa na doterajšie hospodárske výsledky štátnej poisťovne, štátnych zdravotníckych zariadení a podobne. Nemám nič proti existencii jednej zdravotnej poisťovne, ale i keď sa Slovensko hrdí statusom právneho štátu, väčšina štátnych funkcionárov a úradníkov nevykonáva  svoje funkcie na identickej profesionálnej a etickej úrovni ako vo vyspelejších európskych krajinách a ich motivácia k efektivite je diskutabilná.

Vždy ste boli kritikom zisku súkromných zdravotných poisťovní, zmenili ste názor?

Nezmenila, len upozorňujem na to, že poisťovne tie pravidlá nevytvorili, len využívajú legislatívne  možnosti, ktoré nastavujú fungovanie systému verejného zdravotného poistenia. Na zodpovednosť treba brať tých, ktorí vytvorili zákon o ZP z roku 2004, ktorí pripustili účelovú aplikáciu tohto zákona v prospech zisku zdravotných poisťovní, ale aj tých, ktorí voči tejto počiatočnej legislatíve nepodnikli v zárodku ústavné kroky, napriek tomu, že mohli byť v rovnakej miere úspešní ako poslanci so sťažnosťou  z roku 2008, ako aj tých, ktorí novelami riešili vždy len čiastkový problém bez komplexných legislatívnych zmien, ktoré by skĺbili nekonformné zákony, atď. Vinníkom za túto situácia je pasívny zákonodarca, ktorý problémom nepredchádza, a keď ich už rieši, tak používa „kladivo na šperkársku prácu“. Následné škody  legislatívnych „omylov“ samozrejme znáša a bude znášať už len občan, pretože dvadsaťročná história Slovenska dokazuje, že politická zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré majú obrovský negatívny materiálny dosah pre občanov  je len chiméra a hmotná zodpovednosť štátnych funkcionárov utópia.

Vo vládnom zámere zjednotenia poistenia sa ale uvádza, že „výhodou monopolnej štátnej firmy je, že bude plniť záväzok štátu vyplývajúci z ústavy voči jednotlivcovi spočívajúci v zabezpečení bezplatnej zdravotnej starostlivosti“.

Lenže tento ústavný model možno v plnej miere zabezpečiť bez ohľadu na počet poisťovní na trhu a bez rizika súdnych sporov s poisťovňami. Netuším, prečo sa štát bráni koherentným zmenám už existujúcich zákonov, ktoré by ústavne konformným spôsobom viedli nielen k eliminovaniu zisku poisťovní, ale hlavne k efektívnemu vykonávaniu verejného zdravotného poistenia s cieľom dosiahnutia bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ale naopak, presadzuje to najdrahšie a najmenej efektívne riešenie. Preto nadobúdam pocit, že tu nejde o efektivitu verejných zdrojov, ale výlučne o politicko-ekonomický rozklad väzieb a vplyvov v zdravotníckom sektore a ich obrodu s novými či staronovými hráčmi.

Spomenuli ste, že s vyvlastnením budú spojené priame a nepriame výdavky. Priame sú asi odškodnenie poisťovní a organizačno – technické náklady. A tie nepriame?

Je naivné domnievať sa, že vyvlastnenie, i keď sprevádzané iste značne vysokým odškodnením, poisťovne nenapadnú a nevyvolajú súdne spory. Ani  odškodné nezlegitimizuje pripravované legislatívne opatrenie, ktoré tak ako sa prezentuje, nerešpektuje podstatu a zmysel základných ústavných práv súkromných entít, z hľadiska sledovaného cieľa (efektivita využitia verejných zdrojov) nie je nevyhnutné a tiež primerané z hľadiska následkov vo vzťahu k legitímnym záujmom a legálne nadobudnutým právam súkromných zdravotných poisťovní a ich akcionárov. Rovnako tu hrozí porušenie princípu právnej istoty a princípu proporcionality. Podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú až vtedy, ak legitímny účel, ktorý sa sleduje zásahom do vlastníckych práv, nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré do vlastníckeho práva zasahujú miernejšie. Tzn., že štát musí vyselektovať z viacerých dostupných možností pre dosiahnutie cieľa tú, ktorá zaručuje potrebnú  rovnováhu medzi vlastníckymi právami akcionárov poisťovní a záujmami štátu. Existenciu vhodnejších dostupných právnych prostriedkov na dosiahnutie uvedeného cieľa som v minulosti už viac krát konkretizovala. Nemožno ľahkovážne veriť, že poisťovne všetky tieto slabiny nepoužijú v sporoch proti štátu. Bolo by smutné, ak by vítaná snaha o efektivitu napokon skončila plytvaním verejných zdrojov na vyvlastňovanie a na živenie súdnych sporov.

Myslíte si, že Slovensko má šancu na výhru v arbitrážnych sporoch s poisťovňami o zákaze zisku, ktoré aktuálne prebiehajú?

V sporoch so štátom je do veľkej miery rozhodujúce i to, či chce štát vyhrať. Vtedy je reálny odborný odhad irelevantný. Každopádne, využiteľnej argumentácie v prospech Slovenska je dostatok, záleží hlavne na tom do akej miery ju právni zástupcovia štátu zúročili. Ak do druhej fázy arbitrážneho konania išli s maximálnym nasadením, nepochybujem, že má Slovensko šancu uspieť.

Autor: DOM, foto: Peter Frolo