HN - Podnikanie 6.5.2013 Bráňte sa chybám daňových úradov

 

Hospodárske noviny, príloha Podnikanie, 6.5.2013
Čo robiť, ak úrad zistil, že firma má dlhy či iné problémy  

1)
Ak je to pravda
Správca dane určí na zaplatenie dane náhradný termín. Nesmie byť kratší ako 15 dní. Proti výzve môže do 15 dní od jej doručenia podať námietku. Ak s úradom komunikuje, má až 2 mesiace (maximálne 73 dní) na to, aby dlh zaplatil. Potom mu nič nehrozí.

Ak nezaplatí, nekomunikuje s daniarmi, neodovzdá priznanie, zatajuje sa, vystavuje sa riziku zablokovania účtu a exekúcie. Úrad ho môže dať na zoznam dlžníkov, vyškrtnút zo zoznamu pre DPH, alebo aj z Obchodného registra. Môže sa síce brániť, ale neuspeje.

Exekúcia sa môže vykonať:
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
prikázaním pohľadávky,
predajom hnuteľných vecí,
odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, 
predajom cenných papierov,
predajom nehnuteľnosti,
predajom podniku alebo jeho časti,
postihnutím majetkových práv v obchodnej spoločnosti.

Zdroj: daňový poriadok
 
-------------------------------------------------------------------------------

2)
Ak chyba vznikla kvôli úradníkom, firma môže: 

1. Podať námietku 
Napríklad voči obsahu zápisnice či výpisu z osobného účtu, ak v ňom daňovník zistí finančné nezrovnalosti. Proti rozhodnutiu úradu neexistuje opravný prostriedok. Námietka sa využíva aj na zabránenie exekúcii a dražby majetku. Rozhoduje o nej správca dane. Od 1. januára 2012 sa námietka nemôže podať pri daňovej kontrole.

----------------------

2. Odvolať sa 
Dá sa do 15 dní odo dňa doručenia akéhokoľvek rozhodnutia správcu dane. Napríklad voči vyrubeniu nedoplatku dane, alebo pokute. Ak o odvolaní nerozhodne prvostupňový daňový orgán, postúpi ho do 30 dní na rozhodnutie druhostupňovému, ktorým je spravidla finančné riaditeľstvo. Odvolať sa nedá voči odobratiu registrácie na DPH.

----------------------

3. Podať sťažnosť
Firma, alebo osoba sa môžu sťažovať na postup úradníka, ak zle zaevidoval zaplatenú daň a podnikateľ sa omylom stal neplatičom, dobrovoľne neoznámil svoju zaujatosť a v daňovom konaní nemôže figurovať. Dôvodom je zákaz nahliadnutia do vlastného daňového spisu. Lehota na vybavenie sťažnosti je 60 pracovných dní. 

-----------------------

4. Požiadať o obnovu daňového konania
Návrh sa podáva u správcu dane do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník daňového konania dozvedel o dôvodoch jeho obnovy. Najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Konanie sa dá obnoviť, ak vznikli nové skutočnosti. Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania sa nedá odvolať.

-----------------------

5. Požiadať o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania 
Podnet sa podáva najneskôr do troch rokov úradu, ktorý pôvodné rozhodnutie vydal. Právoplatné rozhodnutie môže, okrem daňovej exekúcie a rozhodnutia o odvolaní proti exekučnej výzve, preskúmať druhostupňový daňový úrad. 

-----------------------

6. Súdiť sa 
Napríklad o náhradu škody, či požadovať zrušenie pokuty. Z preskúmania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o odklade platenia dane či daňového nedoplatku, o úľave na dani a odpustení daňového nedoplatku.  

-----------------------

7. Vzniesť námietku zaujatosti
Zamestnanca úradu z daňového konania vylúčia, ak sú pochybnosť o jeho nezaujatosti.

------------------------

Zdroj: FR SR; TPA Horwath; Maple&Fish; Jana Martinková, advokát; daňový poriadok;
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zo zoznamu dlžníkov neuniknete
Ak ste nezaplatili DPH a úrad vás zaradil na zoznam firiem, pri ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, nedostanete sa z neho, ani keď dlh vyrovnáte. „Legislatíva – zákon o DPH a ani daňový poriadok, neumožňujú platiteľa zo zoznamu odstrániť. Preto Finančné riaditeľstvo SR nemôže platiteľa zo zoznamu vymazať, hoci si neskôr voči správcovi dane povinnosti splnil,“ potvrdilo HN riaditeľstvo. Kto stratí registráciu, nemôže si uplatniť odpočty DPH.
A ako sa môže firma do tohto zoznamu dostať? Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa dane sú dôvody na zrušenie registrácie, Finančné riaditeľstvo ho zverejní na svojom webe v zozname takýchto firiem. Stane sa to v prípade, ak daňovník opakovane nepodal v kalendárnom roku daňové priznanie, nezaplatil daň, úradníci ho nevedia zastihnúť na adrese sídla, miesta podnikania a ani prevádzkarne, alebo opakovane porušil pri daňovej kontrole svoje povinnosti.
Podklady pre HN od Jana Martinková, advokátka, Advocatus Martinková s.r.o.:
Postup pri vymáhaní daňových nedoplatkov definuje daňový poriadok (zák. 563/2009 Z.z.). Daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 

  • Ak daňový subjekt v stanovenej lehote daň nezaplatil, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok zaplatil v ním určenej náhradnej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a súčasne ho upovedomí o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Do 15 dní od doručenia výzvy môže dlžník proti nej podať námietku, ktorá má odkladný účinok (rovnako sa postupuje i pri iných nedoplatkoch, ktoré nie sú daňou, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov), to znamená, že daňový subjekt je povinný nezaplatenú daň uhradiť až po doručení rozhodnutia o námietkach a to v lehote 15 dní.
  • Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k veciam a pohľadávkam vo vlastníctve daňového dlžníka, prípadne k veciam, ktoré sa stanú jeho vlastníctvom v budúcnosti (záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby). Rozhodnutie o zriadení záložného práva sa doručuje daňovému dlžníkovi a ak ide o záložné právo k pohľadávke, tak i poddlžníkovi (t.j. dlžníkovi daňového dlžníka). Proti tomuto rozhodnutiu môže daňový dlžník (prípadne i poddlžník) podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie. Odvolanie však nemá odkladný účinok. Záložné právo môže správca dane zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.
  • Správca dane je pre účely exekučného konania oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku a ten je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Pri zriaďovaní záložného práva je správca dane povinný dbať na to, aby hodnota predmetu záložného práva bola primeraná sume daňového nedoplatku.
  • Ak bola daňová pohľadávka celkom alebo sčasti zaplatená alebo zanikol predmet záložného práva, či došlo k zániku daňového nedoplatku iným spôsobom, môže správca dane rozhodnutie o zriadení záložného práva z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne. Takéto rozhodnutie sa následne doručuje daňovému subjektu, daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí môžu proti nemu v 15 dňovej lehote podať odvolanie.
  • Daňového nedoplatku sa možno zbaviť aj započítaním. Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má nepremlčanú pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto na základe jeho žiadosti podanej vecne príslušnému správcovi dane navzájom započítať, pričom výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur.
  • Keď daňový subjekt ani na výzvu správcu dane (viď. vyššie bod. 1) neuhradí daňové nedoplatky, iné peňažné plnenia uložené mu rozhodnutím,  či exekučné náklady a hotové výdavky, pristúpi správca dane k daňovému exekučnému konaniu. To začína správca dane vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a to na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie alebo vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov alebo jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania, pretože proti nemu nemožno podať žiadny opravný prostriedok. Špecifikom je, že sa daňovému dlžníkovi ( ani jeho ručiteľovi) nedoručuje, takže sa o začatí daňovej exekúcie proti  jeho majetku nedozvie. Cieľom je, aby sa pod vplyvom tejto informácie nezačal „zbavovať“ majetku. Rozhodnutie sa však doručuje osobám, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok (bankám, notárovi, katastru, dopravnému inšpektorátu, CDCP, poddlžníkovi ....), pretože sa na ne vzťahuje zákaz nakladania s majetkom dlžníka.
  • O začatí daňového exekučného konania sa daňový dlžník dozvie až na základe daňovej exekučnej výzvy, ktorú mu správca dane doručí bezodkladne potom, ako rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania doručí osobám  ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú jeho majetok. V tomto dokumente správca dane poskytne daňovému dlžníkovi možnosť uhradiť daňový nedoplatok v stanovenej lehote (nesmie byť kratšia ako 8 dní). Voči daňovej exekučnej výzve sa môže daňový dlžník do 15 dní do dňa jej doručenia odvolať, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
  • Ak sa daňový dlžník voči exekučnej výzve neodvolá a daňový nedoplatok v lehote určenej v daňovej exekučnej výzve neuhradí alebo sa odvolá, ale odvolacie konanie bolo zastavené alebo sa odvolanie zamietlo, správca dane vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie spôsobom, ktorý si sám určí, pričom u jedného daňového dlžníka môže správca dane vykonať daňovú exekúciu aj niekoľkými spôsobmi súčasne, avšak vždy len do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Voči daňovému exekučnému príkazu nie sú prípustné opravné prostriedky a je právoplatný dňom jeho vydania. Najčastejším spôsobom daňovej exekúcie je daňová exekúcia zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov, či prikázaním pohľadávky z účtu dlžníka vedeného v banke. Ale môže sa uskutočniť aj predajom hnuteľných vecí, odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,  predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku alebo jeho časti, či postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti. Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov.
  • Predmetom daňovej exekúcie môže byť len majetok vo vlastníctve daňového dlžníka, prípadne majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (vtedy je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka). Daňovou exekúciou nemôžu byť postihnuté dávky sociálneho charakteru (napr. dávka v hmotnej núdzi, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa) alebo veci, ktoré dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, alebo veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami (odev, obuv, nevyhnutné vybavenie domácnosti, detské športové potreby a hračky, vodiaci pes, domáce zvieratá okrem tých, ktoré slúžia na podnikanie, zdravotnícke potreby, hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, snubný prsteň a obrúčka, peniaze v hotovosti do sumy 165 eur, študijná literatúra). Vylúčené sú aj hnuteľné veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj chovné zvieratá. Samozrejme, výkonom daň. exekúcie nemôžu byť postihnuté veci vo vlastníctve inej osoby. Ak exekúcia postihuje vyššie uvedený zákonom vylúčený majetok, môže daňový dlžník alebo iná osoba právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu

Možnosti odloženia daňovej exekúcie:

  • Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach alebo, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
  • Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu:
  • z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania.
  • na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, ak sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.

Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nie sú prípustné opravné prostriedky.

Možnosti zastavenia daňového exekučného konania (DEK):
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví , ak
a) exekučný titul bol zrušený,
b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku  premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,
f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

Proti rozhodnutiu rozhodnutí o zastavení DEK (aj čiastočnom) možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Pri komunikácií so správcom dane treba mať na mysli nasledovné:

  • Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti (dôraz aj na zachovávanie práv a chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených osôb).
  • Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak však správca dane pred uplynutím tejto lehoty doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, začína plynúť nová premlčacia lehota. Počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie.
  • Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.
  • Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
  • daňové nedoplatky podľa daňového poriadku je oprávnený vymáhať len správca dane,
  • správca dane je povinný ex offo zisťovať, či sú splnené zákonné podmienky na začatie daňového exekučného konania,
  • správca dane je povinný vykonať daňovú exekúciu len na základe daňového poriadku a ním určeným spôsobom,
  • výkon daňovej exekúcie musí byť primeraný
  • daňová exekúcia je prípustná len voči daňovému dlžníkovi (voči inej osobe len v taxatívne určených prípadoch),
  • daňová exekúcia na vec vo vlastníctve tretej osoby je neprípustná,
  • exekučný titulu, na základe ktorého začína daňové exekučné konanie musí spĺňať formálne i materiálne náležitosti podľa daňového poriadku (§89 zák. 563/2009 Z.z.).

Nedodržanie zákonnosti daňového exekučného konania môže nielen zmariť vymáhanie pohľadávky správcu dane, ale je i relevantným titulom pre podanie žaloby proti správcovi dane osobou, ktorá bola takýmto rozhodnutím a postupom na svojich právach ukrátená. Žaloba však môže byť podaná až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ale najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Na jej základe príslušný súd preskúma zákonnosť rozhodnutia, či postupu správcu dane. Prípadné nezákonné rozhodnutie, či nesprávny úradný postup zase zakladá nárok daňovníka na náhradu škody v zmysle zák. 514/2003 Z.z.


Bráňte sa chybám daňovýcg úradníkov, chyby v daňových podaniach, ako proti chybám daniarov, zodpovednosť štátnych úradníkov, podnikanie, hospodárske noviny, Advokátka Jana Martinková, Advocatus Martinkova s.r.o.