Aktuality.sk, 7.3.2011

Zopakuje sa kauza Interblue?

7.3.2011 | 15:20 | BRATISLAVA
http://www.aktuality.sk/clanok/183477/zopakuje-sa-kauza-interblue/?debug=1

Ministry of Environment - AAU: Advokátka Jana Martinková - Attorney-at-law (lawyer), der Rechtsanwalt - Advocatus Martinková s. r. o.
Od začiatku marca vstúpila do platnosti novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Síce implementuje do zákona nevyhnutné zmeny vyžadované súvisiacimi smernicami Európskeho parlamentu a Rady prijatými v posledných dvoch rokoch, hlavne vo väzbe na začlenenie leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami, avšak nepriniesla zmeny, ktoré by zabránili neistote kupujúcich pri predaji našich povoleniek. Novela síce predpokladá, že Ministerstvo životného prostredia v spolupráci s Ministerstvom financií vydá vyhlášku, ktorá ustanoví účel využitia výnosov z predaja kvót v dražbách, ale chybou je že tento účel nie je viazaný na predaj priamo v zákone. Na naše otázky odpovedala advokátka Jana Martinková, z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková.

V poslednej dobe sa dosť diskutuje o plánovanom predaji 27 miliónov ton AAU emisných povoleniek, ktoré má SR určených pre rok 2011. Vy podrobne sledujete vývoj tejto problematiky, aká je momentálna situácia?

Áno, sledujem, i keď mediálne vyhlásenia ministerstva životného prostredia môžu byť niekedy trochu mätúce. Často sa meniace fakty ohľadne ceny, formy predaja, záujemcoch a podobne môžu pôsobiť nedôveryhodne nielen v očiach verejnosti, ale hlavne voči potenciálnym kupujúcim.

Ktoré vyhlásenia sú podľa vás „zvláštne“?

Tak napríklad 6. decembra minulého roku bola podľa envirorezortu cena za tonu emisií 5-7 Eur,ale 23. decembra sa už hovorilo o cene 4-6 Eur. Taktiež sa hovorilo o priamom predaji, pričom sa prezentovalo prebiehajúce rokovania s desiatimi záujemcami, potom prišlo ministerstvo s „nápadom“ emisie dražiť, i keď obchodovanie s kvótami formou aukcie vyžaduje od členských štátov EK už nariadením z 12.11.2010, nakoľko to považuje za najjednoduchší a hospodársky najefektívnejší spôsob. V decembri MŽP zase odmietalo angažovať externých poradcov pri predaji AAU a neskôr po uznesení vlády z 9.2.2011 sa chystá predávať emisie aj prostredníctvom externých poradcov.

Dúfajme, že si ministerstvo na tento účel vyberie renomovanú nadnárodnú firmu/brokera, ktorej odborný kredit nebude môcť spochybniť ani opozícia. Ani ministrove predčasné vyhlásenie 18. februára pre Hospodárske noviny o tom, že ak dražba nebude úspešná, predá emisie priamo, nepôsobí profesionálne. Prečo už v tomto štádiu mätie verejnosť i kupujúcich svojimi pochybnosťami, či predpokladmi o neúspešnosti dražby? Meniace sa názory a pravidlá môžu len odrádzať serióznych záujemcov. Treba si uvedomiť, že japonský veľvyslanec nesmeroval svoje narážky, že ich firmy majú problémy s našimi emisnými kvótami len na kauzu Interblue. Ide o to, že istoty kupujúcich sa totiž od čias Interblue výrazne nezmenili a nezmenila ich ani novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.

Čo tým myslíte?

Ministerstvo vie, že podmienkou predaja AAU ich kompatibilita so zelenými investičnými schémami (GIS = Green Investment Scheme), teda s projektmi, ktoré priamo znižujú emisie skleníkových plynov prostredníctvom, napriek tomu kabinet Ivety Radičovej podľa vyhlásení z 15.9.2011 počíta s tým, že z týchto zdrojov bude plátať aj diery v rozpočte a len 30% chce použiť na GIS projekty. Problém je v tom, že prostriedky získané z predaja emisií sú príjmom enviromentálneho fondu, ktorý má aj iné zdroje a výdavky. To spôsobuje neprehľadnosť a problém pri preukazovaní použitia výnosu z predaja na konkrétny projekt. Keď nebude zabezpečená transparentnosť predaja, priehľadnosť, efektívnosť a účelové spätné použitie výnosu z predaja, ak nebude zabezpečená vysoká úroveň GIS projektov a ich legislatívne prepojenie na zdroje získané z predaja emisií, Slovensko nebude dôveryhodným partnerom pre seriózneho kupujúceho, ktorý by zaplatil SR za emisie viac ako len za „horúci vzduch“.
Čo vlastne sú GIS projekty, či schémy?

GIS (Green Investment Schemes) sú tzv. "Zelené investičné schémy", ktoré sú základnou podmienkou funkčnej schémy obchodovania s emisiami v súlade s cieľom Kjótskeho protokolu, ktorým je ekologizácia priemyslu, a tým následne zmenšenie celkového objemu vyprodukovaných emisií. Slovensko doteraz využívalo len dve schémy, ak to tak možno nazvať, zatepľovanie budov a slnečné kolektory. Keby sa vypracovalo široké spektrum GIS projektov, ktoré by odzrkadľovali špecifiká a potreby Slovenska, zatraktívnili by sme naše povolenky na trhu a získali by sme nielen vyššiu cenu za emisie, ale by sme aj viditeľne rozvinuli a ekologizovali Slovensko v daných oblastiach. Aby však nedošlo k situácii ako v prípade nedoplatku Interblue, mal by tiež kupujúci vopred vedieť aký projekt bude z výnosu za emisie financovaný.

Minister Nagy 17.2. povedal, že „Použitie peňazí, ktoré predajom získame, bude vyhradené kupujúcim.“ Takže kupujúci by mal určiť, na čo sa použijú, nie MŽP?

To je finálna fáza. Predsa ide o slovenské emisie a my najlepšie vieme, kde je treba zavádzať ekologické inovácie, v akých sektoroch a akých regiónoch. Veď aj Kjótsky protokol štátom ukladá zavádzať tieto opatrenia a stratégie v súlade s národnými podmienkami. Najskôr je preto nutné urobiť prieskum, čo potrebujú obce, mestá, samosprávy a na základe toho pripraviť také GIS projekty, aby bol čo najlepšie využitý široký potenciál tuzemských firiem a domácich pracovných síl, čo je žiaduce aj z hľadiska pretrvávajúcej krízy na trhu. Doterajšie GIS projekty na zatepľovanie možno považovať za najmenej sofistikované a predstavujú len malú časť zo širokého spektra zelených projektov. Vybrané GIS projekty by sa následne legislatívne ošetrili tak, aby kupujúci získal právnu istotu, ktorú nemal v prípade Interblue a nemá ju ani teraz, a to, že výnos z predaja emisií bude použitý len na konkrétny ekologický projekt, ktorý si z ponuky ministerstva vyberie.

Čo by SR mohlo financovať z predaja emisií prostredníctvom GIS projektov?

Medzi projekty energetickej efektívnosti by patrili napríklad opatrenia energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie v nových rezidenčných budovách, výstavba nízko-energetických budov, distribúcia efektívnych žiariviek do domácností, výmena neefektívnych zariadení v domácnostiach, aktivity energetickej efektívnosti na strane dopytu pre špecifické technológie (efektívne lampy, chladničky, motory, ventilátory, klimatizácie, pumpy..), opatrenia na zmenu palív pre budovy (napr. z nafty na plyn), zlepšovanie energetickej efektívnosti (oprava alebo zmena v priemyselnom/mestskom vykurovaní ), zvýšenie efektívnosti v systémoch mestského vykurovania (použitie biomasy), modernizácia osvetľovacích systémov napr. miest a obcí, redukcia emisií v doprave sledujúca zmeny v type nákladnej prepravy, či malé hydro-elektrické projekty využívajúce tok rieky, nádrže.

A medzi projekty obnoviteľnej energie napríklad bio-metán použitý ako surovina a palivo pre mestskú produkciu plynu, nahradzovanie zariadení produkujúcich elektrinu, poháňaných fosílnymi palivami zariadeniami na alternatívne palivá, zmena z fosílnych palív na biomasu v zariadeniach na výrobu tepla alebo bio-metánová injekcia do rozvodnej siete zemného plynu či projekty na zníženie množstva N2O (projekty rozkladajúce emisie katalytickým rozkladom alebo katalytickou redukciou a mnohé, mnohé ďalšie projekty. Aj vrty potrebné na využívanie výdatných zásob termálnych vôd, ktoré by mohli poslúžiť na vykurovanie môžu byť financované z GIS schém. Slovensko proste nevyužíva svoj široký potenciál (napr. vodné toky). Zatepľovanie ušetrí minimum emisií a slnečné kolektory vzhľadom na geografickú polohu Slovenska sú tiež len doplnkovým riešením. Nielen MŽP, ale aj samospráva a regióny v spolupráci s verejnosťou by mali byť kreatívnejšie a iniciatívnejšie.

Má obchodovanie s emisiami reálny vplyv na redukciu emisií?

Keďže nad produkovanie emisií si treba kúpiť, mal by byť obchod s emisnými kvótami motivačným faktorom na dosiahnutie celosvetovo nižšej produkcie emisií do atmosféry. K tomuto cieľu sa však nedopracujeme bez toho, aby prostriedky získané predajom „ušetrených“ emisií neboli investované výlučne do opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov a tak sa ani nedosiahne účel sledovaný Kjótskym protokolom. Samozrejme treba zohľadniť i to, že druhý najväčší producent emisií USA nepristúpil ku Kjótskemu protokolu. Tak ako každá dobrá myšlienka, ani táto sa žiaľ nerealizuje tak ako sa predpokladalo a stala sa aj predmetom zneužívania a špekulovania. Navyše pre mnohé rozvinuté priemyselné krajiny by sa kupovanie emisií mohlo zrovnať s kresťanskými odpustkami. Odpustky motivovali k životu bez hriechu len chudobných kresťanov, bohatí radšej zhrešili a vykúpili sa. Tak je to i pri emisiách.



http://www.topky.sk/cl/10/857888/Ministerstvo-zivotneho-prostredia-ignoruje-vyhodnu-ponuku-tvrdi-uchadzac
http://www.monitorujem.sk/z-domova/623910/mzp-ignoruje-vyhodnu-ponuku-tvrdi-uchadzac
http://www.reportaze.sk/sprava/689801/ministerstvo-zivotneho-prostredia-ignoruje-vyhodnu-ponuku--tvrdi-uchadzac/
http://www.smahu.com/spravy/sprava-3905004/Ministerstvo-zivotneho-prostredia-ignoruje-vyhodnu-ponuku-tvrdi-uchadzac/
http://m.dromedar.topky.sk/cl/7/857888/MZP-ignoruje-vyhodnu-ponuku-tvrdi-uchadzac/?p=12
http://www.ta3.com/clanok/11769/kauza-emisie-este-stale-nie-je-uzavreta.html