Hospodárske noviny, 29.5.2012

Ako vidia zdravotníctvo odborníci?

Zdravotníctvo je jeden veľký „biznis.“ Teda, aspoň to tvrdia niektorí odborníci z praxe, ktorí vidia zdravotníctvo ako vzájomne poprepletaný systém pôsobenia rôznych subjektov. Tie sa ruka v ruke viac či menej úspešne snažia o to, aby v pokrivenom rezorte našli svoje miesto. 

Nazreli sme do obchodného registra a oslovili ľudí, ktorí nám poskytli pohľad z druhej strany zdravotníckeho systému a odhalili, kde to najviac „škrípe.“

Kto má v rukách siete lekární?
Siete lekární na Slovensku a ich prevádzkovatelia: 
136 lekární Dr. Max – Mirakl (konateľka Ľubica Rybníčková) + 40 lekární odkúpila od Domova zdravia – Slovlek (Radovan Šillo – predseda predstavenstva) 
35 lekární siete Schneider (Karol Schneider) 
34 lekární siete Sunpharma, Sunpharma Slovakia (spoločníci Oceanie Investments a Sunpharma Europe, Luxembursko) 
cca 50 lekární Farmakol (spoločníci Miroslav Chmeliar, Milan Berdis, Peter Chudik)

Pohľad z druhej strany
Otázka: Ako je dnes nastavená lieková politika v praxi? 
Peter Lipták, ambulancia všeobecného praktického lekára 
Nové zákony č 362/2011 Z. z. a 363/2011 Z. z. hovoria o liekoch i generickej preskripcii. V skutočnosti podľa môjho názoru umožňujú predovšetkým vyvlastnenie malých lekární, ktoré doteraz vlastnia a prevádzkujú súkromní lekárnici. Cieľom exministra zdravotníctva bolo umožniť ich reprivatizáciu jednou finančnou skupinou. Tento zákon totiž zavádza možnosť ponúkať lieky s finančným bonusom pre pacienta. To znamená ich predaj pod nákladovú cenu, čím sú ekonomicky diskriminované lekárne, ktoré vlastnia samostatní lekárnici. 

Inak povedané, nemôžu si to dovoliť a sú tak tlačení do krachu. Môžu si to dovoliť iba siete lekární vlastnené finančnou skupinou, ktoré využívajú takéto vopred naplánované dumpingové postupy na likvidáciu konkurencie jednotlivých lekárnikov. V súčasnosti dostávajú malí lekárnici ponuky od finančných skupín na odkúpenie lekární. Je logické, že súčasné dumpingové postupy priťahujúce pacientov po vyvlastnení malých lekárnikov stratia pre finančnú skupinu význam.

Finančná motivácia lekárov na obmedzovanie liečby pacientov predstavuje pre zdravotníctvo často ďalší problém. Ako to vnímate? 
V zmluvách s ambulanciami lekárov poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta, zaviedla už pred rokmi tzv. stimulačné opatrenia. Jedno z nich je, že lekár dostane za svoju prácu tým viac peňazí, čím viac obmedzí predpisovanie liekov svojim pacientom. Je to jednoduché. Keď lekár predpíše menej liekov pacientom, dostane z ušetreného svoj podiel. Tento osvedčený mechanizmus šetrenia na úkor zdravia pacientov prevzala tento rok od Dôvery aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. Peniaze pacientov ušetrené na liekoch si rozdeľujú lekár a poisťovňa. Finančné záujmy lekárov sú šikovne postavené proti záujmom pacientov. 

Kto má v rukách zdravotné poisťovne?

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa 
Akcionár: MZ SR (100 % v rukách štátu) 
K 31. decembru 2011: zisk 5,71 mil. eur 
K 31. decembru 2010: strata 120 mil. eur
Daňové
príjmy v r. 2011: 2 538 495 412 eur 
Výdavky na zdravotnú starostlivosť v r. 2011: 2 398 285 054 eur 

Súkromná poisťovňa Dôvera: 
Akcionári: Dôvera Holding a Prefto Holdings Limited v pomere 50:50 
K 31. decembru 2011: zisk 9,574 mil. eur 
K 31. decembru 2010: zisk 16,238 mil. eur 
Daňové príjmy v r. 2011: 841 798 523 eur 
Výdavky na zdravotnú starostlivosť v r. 2011: 781 728 320 eur 

Súkromná poisťovňa Union: 
Akcionári: Achmea B. V. (100 %) 
K 31. decembru 2011: zisk 9 mil. eur 
K 31. decembru 2010: strata 2,265 mil. eur
Daňové
príjmy v r. 2011: 204 550 736 eur 
Výdavky na zdravotnú starostlivosť v r. 2011: 182 294 318 eur

Pohľad z druhej strany 
Otázka HN: Súkromné zdravotné poisťovne už predbežne avizovali, že ak vláda zisk obmedzí, nájdu prostriedky ako to zlegalizovať. Aké existujú legálne možnosti na obmedzenie zisku? 
Jana Martinková, advokátska kancelária Advocatus Martinková 

Akcionári súkromných poisťovní sa už nespoliehajú len na zisk zo zdravotného poistenia. Aj rozširovaním svojho portfólia o nemocnice, laboratóriá, lekárne a podobne, si vždy cestu k profitu nájdu. Boj proti poisťovniam považujem za mrhanie nielen časom. Legislatívnym zámerom by nemalo byť obmedzenie zisku, či dokonca jeho zákaz, ako roky počúvame, ale konečne reálne naplnenie ústavných práv pacienta na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. 

Bolo by vhodné, aby sa pri legislatívnych zmenách začalo nie od zákona o zdravotných poisťovniach, ako doteraz, ale od zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Keby sa dôkladnejšie skĺbil zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o zdravotnom poistení so zákonom o zdravotných poisťovniach a odstránili výkladové rozpory aj ohľadne právneho postavenia poisťovní, možno by už potom nebolo treba zisk „obmedzovať“.

Kto dosiahol na post ministra zdravotníctva?
Rudolf Zajac (od októbra 2002 do júla 2006 minister zdravotníctva) 
Pavol Paška (tieňový minister v roku 2004) 
Ivan Uhliarik (od roku 2010 do apríla 2012) 
Zuzana Zvolenská (od apríla 2012)

Pohľad z druhej strany 
Otázka: V minulosti ste sa vyjadrili, že traja poslední ministri alebo ľudia, ktorí ovplyvňovali zdravotníctvo, boli obchodníci s liekmi či s materiálom: Rudolf Zajac, Pavol Paška, ktorý riadil zdravotníctvo za minulej vlády, a aj minister Ivan Uhiarik. Platí to tiež o súčasnej ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej – „dosadil ju tam niekto“? Nedávno odvolala 17 riaditeľov nemocníc... 
Ladislav Laho, Fórum nezávislých názorov 

Novej ministerke zdravotníctva niet čo závidieť, zdedila od exministra Uhliarika niekoľko školácky prehraných „šachových partií“. Za najdôležitejšiu považujem otázku zvyšovania platov sestier. Nie je nesprávny samotný fakt zvyšovania, ale spôsob, ktorý úplne paralyzuje motiváciu na kvalitnú prácu a nerozlišuje ani medzi náročnosťou a zodpovednosťou jednotlivých špecializácií sestier. Výsledok – ďalšie drahé zníženie kvality zdravotnej starostlivosti. Slovensko potrebuje osvieteného ministra zdravotníctva bez obchodníckych vzorcov správania ako soľ a ostáva iba dúfať, že Zuzana Zvolenská túto nádej naplní. Je úplne jedno či ju niekto „dosadil“, či nie. Aktuálne odvolávanie riaditeľov nemocníc je „povinná jazda“ každého ministra. „Životnosť“ riaditeľa štátnej nemocnice je niečo okolo dvoch rokov. Prvý rok sa orientuje a druhý rok sa už balí. Ale zaujímavé je, že sa stále nájde dostatočné množstvo ľudí, ktorí sa o túto nevďačnú, pomerne zle platenú funkciu uchádzajú. Tento chorý cyklus odborne, ekonomicky i morálne likviduje najdôležitejšie nemocnice. Jedným z riešení je inštitucionálna autonomizácia týchto pracovísk. Teda nezávislosť od politických zmien. 

Kto sú veľkí hráči v laboratórnej diagnostike?
Medirex – predseda predstavenstva Radoslav Bardún. Zabezpečujú komplexnú laboratórnu diagnostiku pre najdôležitejšie zdravotnícke zariadenia v Bratislave a v okolí, pre veľký počet polikliník aj všeobecné a špecializované ambulancie. 

Zaujímavosťou je, že v rokoch 2007 až 2009 bol členom predstavenstva firmy Medirex Viktor Földes (pôsobil napríklad v spoločnostiach Svet zdravia od r. 2006 – 2009, Medirex v rokoch 2007 – 2009, Dôvera Holding v rokoch 2007 – 2009). 
L
abmed – predseda predstavenstva Vladimír Nestor, člen Radoslav Bardún, akcionár Medirex. Vykonávajú laboratórnu diagnostiku pre dôležité zdravotnícke zariadenia vo východoslovenskom regióne aj pre veľký počet všeobecných a špecializovaných ambulancií. 

HPL – konatelia Juraj Hanzen a Slavomír Moško (v obchodnom registri sa v uplynulých rokoch 2006 až 2009 medzi spoločníkmi objavila firma Svet zdravia), HPL prevádzkuje medicínske laboratóriá v Bratislave (v mestských častiach Devínska Nová ves, Dúbravka a Petržalka), Topoľčanoch, Dubnici nad Váhom, Handlovej, Šuranoch, Štúrove, Komárne, Nových Zámkoch, Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Galante, Prešove a Košiciach).

Pohľad z druhej strany 
Otázka HN: Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) preplácala v minulosti výkony vybraným súkromným zariadeniam. Medzi rokmi 2010 a 2011 sa o takzvané nadlimity, teda o peniaze nad rámec dohodnutých zmlúv, uchádzalo asi 50 firiem. VšZP im nedala buď nič, alebo len symbolickú stovku. Tri laboratóriá dostali sumy v státisícoch eur – Medirex, Labmed a HPL. Nie sú tým ostatné zariadenia pobúrené, alebo to takto naozaj funguje? 
Monika Trechová, prezidentka Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov 

Zverejnenie údajov o úhradách VšZP za uznané, ale poisťovňou neuhradené laboratórne výkony takým rozdielnym spôsobom vyvolal u dotknutých zdravotníckych zariadení veľký nepokoj. Mnohí poskytovatelia žiadajú aj našu komoru o zaujatie stanoviska a realizovanie právnych krokov na zabezpečenie nápravy. Je to poburujúce aj preto, že v roku 2010 prišli mnohé menšie laboratóriá o svoju existenciu, a to iba zo svojvoľného rozhodnutia zdravotnej poisťovne, bez udania dôvodu a bez možnosti odvolať sa proti ich rozhodnutiu. Žiadali sme predložiť dôvody nezazmluvnenia týchto laboratórií. Napriek našej snahe malé laboratóriá zanikli a ich miesto v regiónoch obsadili spomínané veľké reťazce. 

V minulom roku sa objavili aj ďalšie nezákonné praktiky. VšZP poskytovateľom zdravotnej starostlivosti odoslala listy, v ktorých ich vyzvala, aby sa zriekli všetkých poisťovňou uznaných, ale neuhradených výkonov od začiatku účinnosti platnej zmluvy. Za to im VšZP uhradí symbolických 100 eur, inak nebude pokračovať v zmluvnom vzťahu so zariadením, ak nepristúpi na tieto podmienky. Išlo zjavne o skutok vydierania.

295/001 Hospodárske noviny - Advokátka Jana Martinková
 

295/002 Hospodárske noviny - Advokátka Jana Martinková

295/003 Hospodárske noviny - Advokátka Jana Martinková

295/004 Hospodárske noviny - Advokátka Jana Martinková